Recyklácia a opätovné použitie betónu

Počiatočné fázy mnohých stavebných projektov zahŕňajú demoláciu betónových základov, chodníkov, príjazdových ciest a iných betónových konštrukcií. Uvedená skutočnosť môže stavebníka a stavebný projekt zaťažiť veľkým množstvom objemných, hustých odpadových materiálov, s ktorými sa následné treba vysporiadať. Betón sa však dá recyklovať a znovu použiť rôznymi spôsobmi. Typicky (ale nie vždy) uvedené procesy zahŕňajú drvenie betónovej sutiny alebo jej rozomieľanie na prášok v blízkosti miesta demolácie alebo stavby. Výber najlepšej metódy často závisí od veľkosti a tvaru betónových štruktúr, ktoré sa majú recyklovať. Opätovné použitie betónu môže byť dobrým spôsobom, ako znížiť náklady na výstavbu a zároveň poskytnúť určité výhody a pridané hodnoty životnému prostrediu. Prúd recyklovaného betónu tak nielenže zostáva mimo skládok odpadov, ale nahrádza aj iné materiály, ako napríklad štrk, ktorý by sa za normálnych okolností musel ťažiť a prepravovať na miesto realizácie stavby alebo do betonárne, čo by v konečnom dôsledku opäť len prispievalo k zvyšovaniu uhlíkovej stopy stavebného priemyslu. Recyklácia betónu preto pomáha znižovať množstvo stavebného odpadu a predlžovať životnosť skládok odpadov. Jej ekonomický potenciál sa prejavuje aj v tom, že pomáha ušetriť na poplatkoch za likvidáciu odpadu a iných správnych poplatkoch. Rovnako môže recyklácia stavebného odpadu prispievať k finálnej atraktivite stavebného projektu z environmentálneho hľadiska.

Stavebný betón je celosvetovo najviac spotrebovaným konštrukčným materiálom, pretože vytvára stavebnú kostru miest. Odhaduje sa, že od roku 1950 jeho globálna spotreba vzrástla v dôsledku urbanizmu z 900 miliónov ton na približne 30 miliárd ton v roku 2020. Uvedená spotreba betónu zapríčinila tlak v podobe dopytu na betonársky priemysel, ktorý musel v roku 2020 využiť 4,3 miliardy ton cementu a 19,4 miliardy ton kameniva. Cement, ktorý predstavuje spojivo betónového kameniva, je energeticky najnáročnejšou surovinou na výrobu betónu. Výroba cementu v súčasnosti predstavuje 3 % celosvetovej spotreby energie. Predpokladá sa, že ročná produkcia cementu sa do roku 2050 zvýši o 50 %, čo bude mať za následok energetické nároky v rozsahu 420 - 505 TJ. Prudký nárast spotreby betónu preto zhorší vyčerpávanie fosílnych palív a zvýši výsledné emisie skleníkových plynov. Pri takom masívnom množstve vstupných surovín nemožno zanedbať ani výstup v podobe betónového odpadu. Niektoré odhady naznačujú, že betónový odpad vytvára približný podiel o rozsahu 15 - 28 % z celkového globálneho množstva pevného odpadu. Odhaduje sa, že uvedený pomer sa ešte zvýši a globálne množstvo betónového odpadu dosiahne v roku 2025 približné množstvo v rozsahu 383 - 715 miliónov ton. V Európe sa väčšina betónového odpadu likviduje skládkovaním alebo recykláciou napríklad ako výplň vozoviek, čo sa však považuje za málo materiálovo efektívnu cestu.

Proces demolácie, keď stavebné objekty dosiahnu koniec svojej životnosti, väčšinou vedie k hromadám sutín. Rozsah stavebného odpadu je preto z hľadiska environmentálnej záťaže významný. Európska cementárenská organizácia odhaduje, že v Európe sa ročne vyprodukuje 450 - 500 miliónov ton stavebného odpadu. Odborníci v Spojených štátoch amerických predpokladajú, že betón môže tvoriť až 85 % stavebného odpadu. Odhady a prepočty sa aj podľa skôr naznačených indícií rôznia. Podstatné však je, že zmena klímy núti stavebný priemysel reagovať na ekonomické faktory, ktoré do určitej miery vyjadrujú finančné náklady spojené s environmentálnymi záťažami a hľadať lacnejšie alternatívnejšie riešenia v podobe recyklácie stavebného odpadu. Inak povedané - produkcia betónu bez uvažovania nad jeho opätovným použitím v budúcnosti je takpovediac jednosmernou transakciou spojenou výlučne s budúcimi nákladmi. Demolácia sa potom rovná neopatrnému nakladaniu s uvedenou investíciou bez zohľadnenia prírodného kapitálu, ktorý bol potrebný na výrobu betónu.

Podobným problémom ako Európa čelilo v posledných 50 rokoch aj Japonsko, kde sa odborníci venujú problematike recyklácie betónovej sutiny približne už od roku 1970. Podobnosť medzi uvedenými dvomi regiónmi možno vnímať najmä optikou obmedzeného životného priestoru a vysokej ekonomickej hodnoty pôdy.

Odborníci sa bez ohľadu na typ prostredia alebo krajinu zjednotili v tom, že betón sa vyznačuje vynikajúcimi vlastnosťami ako konštrukčný materiál. Z uvedeného dôvodu je už dlho považovaný za nevyhnutný pre modernú civilizáciu a uznávaný ako materiál, ktorý bude aj naďalej udržiavať a podporovať rozvoj ľudskej spoločnosti. Významná je však skutočnosť, že recyklácia betónu v úplne uzavretej slučke sa v kon