V rámci troch trestných konaní Openbaar Ministerie (prokuratúra, Holandsko) vytýka spoločnosti P. F. Kamstra Recycling a dvom fyzickým osobám, XN a YO, pracujúcim pre túto spoločnosť (ďalej spoločne len "obžalovaní"), že v období od 10. júna 2011 do 19. júna 2012 prevážali z Holandska do Nemecka bez predchádzajúceho oznámenia príslušným orgánom a bez ich súhlasu podľa nariadenia č. 1013/2006 zmes soľného roztoku a živočíšnych tkanív, zmes odpadového tuku a soľného roztoku, zmes čistiarenského kalu a iného (neznámeho) odpadu, zmes čistiarenského kalu a odpadu (mliečnych výrobkov) a zmes splaškových kalov zo spracovania odpadových vôd a bielkovinového koncentrátu.
Vnútroštátny súd uvádza, že minimálne jednu alebo dve z týchto zmesí tvorili sčasti vedľajšie živočíšne produkty a sčasti iný materiál a že v prípade vedľajších živočíšnych produktov išlo o materiál kategórie 3 v zmysle článku 10 nariadenia č. 1069/2009. Uvedené zmesi boli určené na použitie v zariadení na výrobu bioplynu v Nemecku. Tento súd uvádza, že v prejednávaných veciach vzniká otázka, či preprava zmesí uvedených v obžalobách patrí do pôsobnosti nariadenia č. 1013/2006 alebo do pôsobnosti nariadenia č. 1069/2009. Uvádza, že prokuratúra sa domnieva, že nariadenie č. 1013/2006 je uplatniteľné, keďže zmesi, na ktoré sa vzťahuje, musia byť vždy kvalifikované ako "odpad". Otázka, či ide o vedľajšie živočíšne produkty, sa podľa nej musí posudzovať na základe kritérií uvedených v článku 5 ods. 1 smernice 2008/98, ako aj na základe vymedzenia pojmu "vedľajšie živočíšne produkty" uvedeného v článku 3 bode 1 nariadenia č. 1069/2009.
Vnútroštátny súd dodáva, že obžalovaní sa domnievajú, že v prejednávanej veci sa má uplatniť nariadenie č. 1069/2009, a nie nariadenie č. 1013/2006, keďže zmesi uvedené v obžalobách predstavujú vedľajšie živočíšne produkty. V oblasti vedľajších živočíšnych produktov má totiž nariadenie č. 1069/2009 prednosť pred nariadením č. 1013/2006. V tejto súvislosti obžalovaní zakladajú tvrdenie, podľa ktorého uvedené zmesi predstavujú vedľajšie živočíšne produkty, na definícii pojmu "vedľajšie živočíšne produkty" uvedenej v predchádzajúcom nariadení týkajúcom sa vedľajších živočíšnych produktov, teda v nariadení (ES) č. 1774/2002Európskeho Parlamentu a Rady z 3. októbra 2002, ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudskú spotrebu (ďalej len "nariadenie č. 1774/2002"). Podľa tohto nariadenia pojem "vedľajšie živočíšne produkty" zahŕňa aj "všetky materiály/všetky zmesi obsahujúce vedľajšie živočíšne produkty".
Vnútroštátny súd spresňuje, že obžalovaní tvrdia, že hoci nariadenie č. 1069/2009 už neuvádza, že materiály, ktoré obsahujú vedľajšie živočíšne produkty, majú byť kvalifikované ako vedľajšie živočíšne produkty, nebolo jeho cieľom zmeniť definíciu pojmu "vedľajšie živočíšne produkty" uvedenú v nariadení č. 1774/2002. Obžalovaní na podporu tohto stanoviska odkázali na znalecký posudok z 10. marca 2016, ktorého vykonanie nariadil v prvostupňovom konaní Rechtbank Gelderland (súd v Gelderlande, Holandsko). Na zmesi vedľajších živočíšnych produktov (s výnimkou zmesí vedľajších živočíšnych produktov obsahujúcich nebezpečný odpad) sa tak rovnako vzťahuje definícia pojmu "vedľajšie živočíšne produkty" uvedená v nariadení č. 1069/2009, a to bez ohľadu na podiel vedľajších živočíšnych produktov v zmesi v pomere k iným materiálom. Rechtbank Gelderland (súd v Gelderlande) v nadväznosti na stanovisko uvedené v tomto znaleckom posudku obžalovaných oslobodil spod obžaloby zo skutkov, ktoré im boli vytýkané. Prokuratúra následne podala na vnútroštátny súd odvolanie proti uvedeným rozhodnutiam o oslobodení spod obžaloby.
Vnútroštátny súd poznamenáva, že z relevantného právneho rámca vyplýva, že nariadenie č. 1013/2006
