Definícia odpadu podľa právnych predpisov na úrovni EÚ a jednotlivých členských štátov je rovnaká a vyzerajúca jednoznačne. Samotná aplikácia však vyvoláva rozdielne interpretácie, a to ako zo strany členských štátov, tak aj podnikateľských subjektov. Súdny dvor EÚ v minulosti už viackrát rozhodoval prípady, ktorých meritom bolo ustálenie, či ide o odpad alebo vedľajší produkt. Aktuálne existuje pre túto problematiku rozsudok Súdneho dvora EÚ (ďalej len „SD EÚ“) zo 17. novembra 2022. Predmetom sporu bola výkopová zemina.
Nahrádzanie primárnych surovín v rámci výrobných a iných procesov odpadom, ktorý po tom, čo prejde procesom zhodnocovania, je aktuálne na vzostupe. Tento prístup je v súlade so strategickými dokumentmi a cieľmi, ktoré si stanovila EÚ. Rovnaký trend nastal aj v prípade odpadu, ktorý spĺňa kritériá, aby bolo mohol prejsť do režimu vedľajších produktov a plniť prospešnú funkciu. Hranica medzi odpadom a vedľajším produktom je tenká a pre každý prípad je potrebné individuálne posúdenie. Rovnako tomu tak bolo aj v súdnom spore vedenom na SD EÚ, ktorý je predmetom tohto článku.
Súdny dvor EÚ [1]
SD EÚvznikol v roku 1952 a jeho úloha spočíva v zabezpečení "dodržiavania práva pri výklade a uplatňovaní" zmlúv. SD EÚ plní nasledujúce úlohy:
-
preskúmava zákonnosť aktov inštitúcií EÚ,
-
dohliada, aby členské štáty dodržiavali povinnosti, ktoré vyplývajú zo zmlúv, a
-
vykladá právo EÚ na návrh vnútroštátnych súdov.
SD EÚ je súdnym orgánom EÚ a v spolupráci s vnútroštátnymi súdmi členských štátov dohliada na uplatňovanie a jednotný výklad práva EÚ.
SD EÚ pracuje v úzkej súčinnosti so súdnymi orgánmi členských štátov, ktoré sú sudcami všeobecného práva v oblasti práva EÚ. Na to, aby sa zabezpečilo účinné a jednotné uplatňovanie práva EÚ a zároveň, aby sa zabránilo jeho rozdielnemu výkladu, vnútroštátne súdne orgány sa môžu, a v niektorých prípadoch musia, obrátiť na SD EÚ so žiadosťou o upresnenie výkladového bodu práva EÚ, aby napríklad mohli posúdiť súlad vnútroštátnej právnej normy s právom EÚ. Cieľom návrhu na začatie prejudiciálneho konania môže byť aj preskúmanie platnosti aktu práva EÚ.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania
S poukazom na skôr uvedené, vnútroštátny súdny orgán Rakúska podal návrh za začatie prejudiciálneho konania, a to rozhodnutím Landesverwaltungsgericht Steiermark (Správny súd Spolkovej krajiny Štajersko, Rakúsko) z 2. apríla 2021, ktorý bol doručený SD EÚ 13. apríla 2021 [2].
Návrh súvisel s konaním: "Porr Bau GmbH" proti "Bezirkshauptmannschaft Graz Umgebung".
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týkal výkladu čl. 6 ods. 1smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (ďalej len "smernica o odpadoch") [3].
Návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Porr Bau GmbH (ďalej len "Porr Bau") - stavebným podnikom a Bezirkshauptmannschaft Graz Umgebung (Správny orgán okresu Graz a okolia), ktorého predmetom je konštatovanie tohto orgánu, že pôda vykopaná pri výkopových prácach na poľnohospodárskych pozemkoch predstavuje odpad.
Smernica o odpadoch
Úlohou SD EÚ je posúdiť vzťah predložených návrhov s právom EÚ. V tomto konaní bola predmetom smernica o odpadoch, ktorá vo svojej úvodnej časti - odôvodnení obsahuje opis cieľov, ktoré sa ňou majú dosiahnuť, a postupov, ktorými sa majú tieto ciele dosiahnuť.
Pre prejudiciálne konanie boli okrem iných dôležité tieto odôvodnenia (ďalej uvedený výpočet je skrátenou verziou):
„(6) Prvoradým cieľom každej politiky v oblasti odpadov by mala byť minimalizácia negatívnych účinkov tvorby a nakladania s odpadmi na zdravie ľudí a životné prostredie. Politika týkajúca sa odpadu by sa mala zameriavať aj na obmedzovanie využívania zdrojov a uprednostňovať praktické uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva.
(8) ... Okrem toho by sa malo podporovať zhodnocovanie odpadu a používanie zhodnotených materiálov s cieľom šetriť prírodné zdroje...
(11) To, či by sa nekontaminovaná vykopaná pôda a iný prirodzene sa vyskytujúci materiál, ktorý sa používa na inom mieste ako na mieste, kde sa vykopal, mali považovať za odpad, by sa malo zvážiť v súlade s vymedzením pojmu odpad a ustanoveniami o vedľajších produktoch alebo o stave konca odpadu podľa tejto smernice.“
Následne bolo potrebné definovať základné definície tak, ako sú uvedené v čl. 3 smernice o odpadoch, ktorý je nazvaný "Vymedzenie pojmov" a ktorý ustanovuje:
„Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
1. „odpad“ je každá látka alebo vec, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť, alebo je povinný sa jej zbaviť;
15. „zhodnocovanie“ je akákoľvek činnosť, ktorej hlavným výsledkom je prospešné využitie odpadu, ktorý nahradí iné materiály, ktoré by sa inak použili na splnenie určitej funkci
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
