Stravovanie zamestnancov - strana 2

Počet vyhľadaných dokumentov: 59

Zoradiť podľa:

Počet vyhľadaných dokumentov: 59

Zoradiť podľa:

Ako prosím účtovať, ak naša MŠ pripraví stravu v celkovej sume napr. 1,18 €? Čo s rozdielom 0,02 € do celkovej sumy dotácie 1,20 €? Za mesiac máme tento rozdiel v ovýške 6,00 € - máme faktúru na túto sumu. Ako to prosím správne zaúčtovať? 
  • Článek
Zamestnávateľ je za podmienok stanovených zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) povinný poskytnúť zamestnancovi prestávku na odpočinok a stravovanie, ako aj zabezpečiť zamestnancom stravovanie. Prestávku na odpočinok a stravovanie upravuje § 91 Zákonníka práce a oznámenie prestávky zamestnancom je upravené v § 90 Zákonníka práce. Podmienky stravovania zamestnancov ustanovuje § 152 Zákonníka práce.
  • Článek
Obec zamestnáva zamestnancov, prijatých na základe dohody s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, na základe projektu podpora zamestnávania uchádzačov o zamestnanie prostredníctvom vybraných aktívnych opatrení na trhu práce. Zamestnanci pracujú na údržbe obce 5 dní v týždni, 5 hodín denne. Zamestnanci majú podpísanú pracovnú zmluvu s obcou. Má obec povinnosť poskytovať týmto zamestnancom stravovanie, keď mzda zamestnanca je refundovaná úradom práce (strava tu však nie je zahrnutá)?
Spoločnosť s r. o. má závodnú jedáleň. Poskytuje zamestnancom stravné vo forme jedla v tejto závodnej jedálni (nie stravné lístky). Je to platiteľ DPH, tzn. pri nákupe surovín si uplatňuje odpočet DPH. Chcem sa spýtať, či zo stravného, ktoré poskytuje zamestnancom je treba všeobecným účtovným dokladom odviesť DPH. Ak áno v akej výške? Ak si napr. jedáleň stanoví cenu jedla 3 € s DPH. Treba dpočítať sociálny fond a 55 % príspevok od zamestnávateľa alebo z plnej výšky 3 €? 
  • Článek
Zamestnávateľ je za podmienok stanovených zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) povinný poskytnúť zamestnancovi prestávku na odpočinok a jedenie, ako aj zabezpečiť zamestnancom stravovanie. Prestávku na odpočinok a jedenie upravuje § 91 Zákonníka práce a oznámenie prestávky zamestnancom je upravené v ustanovení § 90 cit. zákona. Stravovanie zamestnancov ustanovuje § 152 Zákonníka práce.
Sme firma, platiteľ DPH, ktorá poskytuje stravovacie služby vo vlastných stravovacích zariadeniach pre zamestnancov rozličných spoločností. Najprv predáme naše interné gastrolístky zamestnávateľom na faktúru, oni ich vydajú svojim zamestnancom, ktorí sa za ne stravujú v našich zariadeniach. Faktúra za tieto lístky je vystavená s DPH (t. j. MD 311 / D 324 a 343). Gastrolístky sú ceniny, nemali by sme ich radšej fakturovať bez DPH? Zúčtovanie použitých lístkov prebieha internou faktúrou, ktorá nejde klientovi (t. j. MD 324 / D 602). Nemali by sa tržby za obedy (platené v gastrolístkoch) radšej priebežne evidovať v ERP/VRP? Nazdávame sa, že sme povinný vystaviť doklad z ERP, lebo podnikateľ, ktorý poskytuje službu uvedenú v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z., je povinný pri platbe za vydanú stravu evidovať tržbu v ERP/VRP, nakoľko na predajnom mieste prijal platbu platobným prostriedkom nahrádzajúcim hotovosť [§ 2 písm. i) zákona č. 289/2008 Z. z.]. Keďže vystavujeme faktúru za naše interné gastrolístky s DPH a následne by sme tržbu evidovali v ERP/VRP, vznikla by nám hrozba, že na základe § 69 odsek 5 zákona o DPH by sme museli DPH zaplatiť dvakrát. Raz z vyhotovenej faktúry zamestnávateľom, raz z dokladu z ERP. (Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre, alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.). V prípade potreby teoreticky môžeme vystaviť taký doklad z ERP, kde by sme zúčtovali naše interné gastrolístky ako zálohu . Napr.: Obed: 10 €, DPH 2 €, Záloha (gastrolístky) -10 €, DPH -2 €, Celkom 0 €. Je tento postup správny? Aké sú alternatívy?
  • Článek
Ako je to s poskytnutím stravných lístkov, ak upratovačka pracuje denne 3,75 h. Tiež ma zaujíma, či majú stravné lístky dostať zamestnanci, ktorí odpracujú polovicu pracovného času, ktorý je 8,5 h aj s polhodinovou prestávkou v práci. Zákonná podmienka pre vznik nároku na stravné je upravená v § 152 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce”):
Sme rozpočtová organizácia zriadená obcou - zariadenie pre seniorov a špecializované zariadenie. Potrebovala by som poradiť ako správne účtovať nasledujúce účtovné prípady: Predpis úhrad klientov 318/602 500 €. Skutočne prijatá úhrada na PÚ 223 223001/318 500 €. Klient zaplatil za celý mesiac, zomrel a vznikol mu preplatok 100 €. Peniaze nechám na PÚ pre pozostalých 100 €. Predpis odvodu príjmov zriaďovateľovi 588/351. Už len 400 €. Skutočný prevod príjmov zriaďovateľovi 351/223 400 €. Vrátené od zriaď. na VÚ 222/354 400 €. Úhrada fa z VÚ 321/222 RK 400 €, zúčtovanie 354/691 400 €. Je to takto správne? Tých 100 € nechávam na príjmovom a po skončení dedičského konania vraciam príbuzným nasl. 318/223. Ale čo s preplatkom, ak napr. klient zomrie v decembri a z dedičského príde až napr. v marci budúceho roka? Čo s preplatkom na konci roka-odviesť zriaďovateľovi? Alebo na depozit? Doteraz som na konci roka odviedla zriaďovateľovi a ten mi to na začiatku roka vrátil. Jeden príbuzný teraz nechce vrátiť preplatok, ktorý vznikol v r. 2014, čiže stále som ho mala príjmovom až teraz som odviedla zriaď. a zriaď. mi ho vrátil na výdavkový. Ešte mám jeden problém s účtovaním zrážky za stravu zamestnancom. Máme vl. kuchyňu, zamestnancom zrážame zo mzdy za skutoč. odobraté obedy na konci mesiaca. Hodnota obeda je 1,78 € z čoho 1,50 na stravu a 0,28 € na režijné náklady. Zamestnancovi zrážame 0,71 €/1 obec Zamestnávateľ prispieva 55 % = 0,98 €. Príspevok zo SF je 0,09 €. Veľmi by som Vás chcela poprosiť o celý postup s predkontáciami ako túto zrážku zaúčtovať od predpisu miezd, úhrada miezd, ako účtovať 55 % a príspevok zo SF, režijné N. Našla som veľa postupov, ale veľa z toho je pre škols. jedálne, ktoré majú samost. jedál. účet. My stravu účtujeme cez rozpočet-nepoužívame samost. jedál. účet. Veľmi pekne Vám už vopred ďakujem za pomoc. Príp. ak mi viete odporučiť nejakú metodiku pre účtovanie v rozp. organizácii-domovy soc. služieb.
Aký by mal byť celý postup účtovania stravného zrážkou zo mzdy zamestnancom v rozpočtovej organizácii, ktorá stravu zabezpečuje vo vlastnej jedálni, pričom: 0,71 € uhrádza zamestnanec zrážkou zo mzdy 0,09 € je príspevok na stravu zo SF 0,98 € je príspevok zamestnávateľa na stravu vo výške 55 % 1,78 € SPOLU - z toho 1,50 je príjem za stravu a 0,28 € sú režijné náklady. Poprosím o predkontácie celého postupu od predpisu, zrážka zo mzdy, príspevok zamestnávateľ, SF aj s EK na účty 223003 za stravné,prípadne či treba použiť aj EK 637014 Stravovanie. Všade som našla len stravovanie formou stravných lístkov.
  • Článek
Témou príspevku sú aktuálne otázky súvisiace s hlavným kontrolórom obce. Príspevok sa týka výlučne obcí, kde je funkcia hlavného kontrolóra vykonávaná v skrátenom pracovnom režime na základe uznesenia obecného zastupiteľstva (OZ).
Stravovanie zamestnancov máme zabezpečené dovozom jedla z reštaurácie, ktorá nám na základe počtu odobratých jedál vystaví faktúru. My sme platitelia DPH a rozhodujeme sa medzi reštauráciou, ktorá je platiteľom a neplatiteľom DPH? Aký to má dopad? a) Reštaurácia - neplatiteľ DPH cena jedla = 3,15 € daňový výdavok = 0,55 x 4,20 = 2,31 € 527/321 soc. fond = 0,24 € 472/321 dobrovoľný príspevok nad rámec 0,60 € 528/321.  Je účtovanie správne? Z pohľadu DPH, akú DPH máme odviesť, keď zamestnanec vôbec neprispieva na stravu, pre zamestnávateľa je dobrovoľný príspevok nad rámec nedaňový náklad. Aký je základ dane pre DPH? Reštaurácia je neplatiteľ DPH a zamestnávateľ obdržal faktúru bez DPH (žiadna odpočítaná DPH)? b) Reštaurácia - platiteľ DPH cena jedla = 3,15 € s DPH (ZD=2,63 € a DPH=0,52 €) daňový výdavok = 0,55 x 4,20 = 2,31 € 527/321 soc. fond = 0,24 € 472/321 dobrovoľný príspevok nad rámec 0,08 € 528/321.  V akej výške môžeme DPH odpočítať a akú DPH odviesť? Prosím, uveďte správne zaúčtovanie so sumami.
  • Článek
V prvej časti sme sa oboznámili, kedy a akými formami je zamestná­vateľ povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom.
  • Článek
Povinnosť zabezpečiť stravovanie má každý zamestnávateľ, bez ohľadu na to, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, konkrétne v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
  • Článek
Obec, prostredníctvom externého dodávateľa, zabezpečuje stravu pre dôchodcov. Podľa dohody externý dodávateľ fakturuje obci sumu, ktorá je súčinom ceny za jedno jedlo a počtu poskytnutých obedov. Dôchodcovia platia za poskytnutú stravu podľa počtu prijatých jedál a sumy za jedno jedlo, ktorá je nižšia o poskytnutý príspevok obce na stravu pre dôchodcov, priamo na bankový účet obce. Ako má obec postupovať pri účtovaní týchto operácií, ako aj pri ich zaraďovaní do položiek rozpočtu?
  • Článek
Prevažná časť škôl a školských zariadení, ktoré majú vlastné školské jedálne zabezpečujú stravovanie v školskej jedálni. Len v ojedinelých prípadoch zabezpečujú stravovanie tzv. gastrolístkami alebo finančným príspevkom. Práve počas letných prázdnin, keď školské jedálne nefungujú, treba riešiť stravovanie zamestnancov osobitným postupom. V tomto článku uvedieme konkrétne príklady, postupy aj s presnými účtovnými prípadmi.
Má zamestnávateľ právo zakázať jedenie v prevádzke nakoľko má na toto vybudované priestory? Vyplýva to zo zákona, alebo to môže ošetriť iba v internom pracovnom poriadku?
Sme reštaurácia účtujúca v sústave podvojného účtovníctva, sme mesačnými platiteľmi DPH. Akým spôsobom sa účtuje strava zamestnancov reštaurácie? Nemáme stravné lístky,účtuje aj na účte 622 aktivácia? Môžte mi prosím rozpísať presný spôsob účtovania stravy zamestnancov reštaurácie?
  • Článek
Príspevok je venovaný aktuálnej legislatívnej úprave a účtovaniu jednotlivých spôsobov zabezpečovania stravovania zamestnancov v štátnych rozpočtových a štátnych príspevkových organizáciách.
  • Článek
Rozpočtové organizácie zriadené obcou či vyšším územným celkom (VÚC) nakladajú s  reálnymi finančnými prostriedkami. Rozpočty rozpočtových organizácií zriadených obcou či VÚC sú súčasťou rozpočtu obce/VÚC a  medzi zriaďovateľom (obec/VÚC) a  jeho rozpočtovou organizáciou dochádza k  reálnemu presunu finančných prostriedkov. Príjmy sa odvádzajú zriaďovateľovi (spravidla mesačne) a  tento finančný tok je reálny. Všetky výdavky sa hradia z  vkladového výdavkového rozpočtového účtu, na ktorý obec poukazuje finančné prostriedky svojho rozpočtu.
Spoločnosť s ručením obmedzeným – platiteľ DPH, vlastní súkromné detské jasle. Rodičia platia poplatok za jasle a za stravovanie detí. Spoločnosť fakturuje mesiac vopred: Odberateľská jasle - MD 311/ Dal 602,343. Oberateľská faktúra za stravovanie MD 311/ Dal 602,343. Stravovanie zabezpečuje dodávateľským spôsobom: MD 518,343/Dal 321. Je účtovanie správne?