Škoda - strana 3

Podnikateľ – fyzická osoba mal vo svojom hmotnom majetku zaradený sklad materiálu so vstupnou cenou 40 000 €. Zostatková cena k 1. 1. 2011 bola vo výške 32 000 €. V máji 2011 došlo k požiaru, pri ktorom vyhorela budova a zhorel všetok skladovaný materiál (rezivo) v obstarávacej cene 10 000 €, ktorý nakúpil vo februári 2011. Podnikateľ vedie jednoduché účtovníctvo. Požiar však bol podľa záverov polície zavinený, to znamená, že nebol spôsobený napr. úderom blesku, páchateľ nebol zistený a je neznámy. Daňovník obdržal o tejto skutočnosti v júni 2011 potvrdenie od polície. Daňovník sa rozhodol, že sklad nebude opravovať a vyradí ho z evidencie dlhodobého hmotného majetku.

Podnikateľ – fyzická osoba mal vo svojom hmotnom majetku zaradený sklad materiálu so vstupnou cenou 40 000 €. Zostatková cena k 1. 1. 2011 bola vo výške 32 000 €. V máji 2011 došlo k požiaru, pri ktorom vyhorela budova a zhorel všetok skladovaný materiál (rezivo) v obstarávacej cene 10 000 €, ktorý nakúpil vo februári 2011. Podnikateľ vedie jednoduché účtovníctvo. Požiar však bol podľa záverov polície zavinený, páchateľ nebol zistený a je neznámy. Túto skutočnosť však polícia daňovníkovi potvrdila až v januári 2012. Daňovník sa rozhodol, že sklad nebude opravovať a vyradí ho z evidencie dlhodobého hmotného majetku.

Podnikateľ – fyzická osoba mal vo svojom hmotnom majetku zaradený sklad materiálu so vstupnou cenou 40 000 €. Zostatková cena k 1. 1. 2011 bola vo výške 32 000 €. V máji 2011 došlo k požiaru, pri ktorom vyhorela budova a zhorel všetok skladovaný materiál (rezivo) v obstarávacej cene 10 000 €, ktorý nakúpil vo februári 2011. Podnikateľ vedie jednoduché účtovníctvo. Požiar však bol podľa záverov policajných orgánov zavinený, páchateľa sa podarilo vypátrať. Daňovník obdržal o tejto skutočnosti v júni 2011 potvrdenie od polície. Daňovník sa rozhodol, že sklad nebude opravovať a vyradí ho z evidencie dlhodobého hmotného majetku.

Podnikateľ – fyzická osoba mal vo svojom hmotnom majetku zaradený sklad materiálu so vstupnou cenou 40 000 €. Zostatková cena k 1. 1. 2011 bola vo výške 32 000 €. V máji 2011 došlo k požiaru, pri ktorom vyhorela budova a zhorel všetok skladovaný materiál (rezivo) v obstarávacej cene 10 000 €, ktorý nakúpil vo februári 2011. Podnikateľ vedie jednoduché účtovníctvo. Polícia zistila, že ide o zavinený požiar. Páchateľa polícia chytila. Nemal však uzatvorenú poistnú zmluvu. Daňovník sa rozhodol, že sklad nebude opravovať a vyradí ho z evidencie dlhodobého hmotného majetku.

Podnikateľ – fyzická osoba mal vo svojom hmotnom majetku zaradený sklad materiálu so vstupnou cenou 40 000 €. Zostatková cena k 1. 1. 2011 bola vo výške 32 000 €. V máji 2011 došlo k požiaru, pri ktorom vyhorela budova a zhorel všetok skladovaný materiál (rezivo) v obstarávacej cene 10 000 €, ktorý nakúpil vo februári 2011. Podnikateľ vedie jednoduché účtovníctvo. Polícia zistila, že ide o zavinený požiar, páchateľ je však neznámy – daňovník v máji 2011 obdržal o tom potvrdenie od polície. Nemal však uzatvorenú poistnú zmluvu. Daňovník sa rozhodol, že sklad nebude opravovať a vyradí ho z evidencie dlhodobého hmotného majetku.

Platiteľ DPH potrebuje vyfaktúrovať dodávateľskej firme v Českej republike, ktorá je tiež platiteľom DPH, škodu na majetku. Táto škoda vznikla zákazníkovi používaním zakúpeného výrobku na Slovensku a bola mu dodávateľskou firmou v rámci reklamačného konania uznaná. Platiteľ slovenskej DPH nevie posúdiť, či v danej veci je miesto dodania v Slovenskej republike alebo Českej republike a či má faktúru vystaviť s DPH alebo bez DPH.

Spoločnosť vlastní nehnuteľnosť, ktorá bola povodňou poškodená. Po oprave v celkovej hodnote 12 000 € vykonanej dodávateľským spôsobom bola nehnuteľnosť uvedená do prevádzkyschopného stavu. Náhradu vzniknutej škody uhradila poisťovňa, s výnimkou spoluúčasti vo výške 240 €. Ako sa má spoločnosť vysporiadať s touto škodou a jej náhradou v účtovníctve?

Areál firmy bol zaplavený počas povodní. Po neskoršej obhliadke všetkých budov a stavieb statikom bolo rozhodnuté, že je potrebné jednu stavbu odstrániť. Firma rozhodla, že poškodenú stavbu odstráni a na jej mieste vybuduje novú. Stavba bola pôvodne nadobudnutá ako nepeňažný vklad, pričom cena stavby uznaná na účely nepeňažného vkladu bola vo výške 120 000 €. Účtovná zostatková cena zlikvidovanej stavby je 100 000 €, daňová zostatková cena je 89 000 €. Búracie práce vykonal dodávateľ za 4 500 €, materiál získaný z búracích prác bol odvezený na verejnú skládku. Ako sa má firma vysporiadať s daným prípadom z hľadiska účtovníctva a dane z príjmov?

Platiteľ dane v máji 2009 kúpil úžitkový automobil v cene bez dane 50 000 €, daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH") 19% 9 500 €. Daň si odpočítal v plnej výške. Platiteľ dane sa rozhodol použiť rovnomerné odpisovanie a uplatnil do nákladov za rok 2009 odpisy vo výške 12 500 €. V máji 2010 došlo ku krádeži tohto automobilu. Akú sumu DPH je povinný vrátiť?

Spoločnosť si v roku 2002 zakúpila strojné zariadenie v cene 246 000 Sk, z čoho 200 000 Sk bola hodnota zariadenia a 46 000 Sk tvorila 23 % daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH"). V roku 2002 spoločnosť toto zariadenie zaradila ako hmotný investičný majetok do 2. odpisovej skupiny so vstupnou cenou 200 000 Sk. V apríli 2010 bolo toto zariadenie spoločnosti odcudzené.

Z firmy bol odcudzený hmotný majetok. V tom istom mesiaci, kedy došlo ku krádeži, polícia páchateľa chytila, zaistila všetky ukradnuté predmety. Tieto odcudzené veci zatiaľ nevrátila, nakoľko budú predmetom dokazovania. Je firma povinná odviesť daň z ukradnutých predmetov, aj keď je zrejmé, že polícia všetko zaistené vráti, len zatiaľ nie je známe kedy?

Podnikateľ – platiteľ dane z pridanej hodnoty havaroval s osobným automobilom zahrnutým v jeho obchodnom majetku. Na vozidle vznikla škoda vo výške 5 600 € (hodnota opravy bez DPH), pričom poisťovňa uhradila poistné plnenie 5 320 €. Ako je potrebné postupovať z pohľadu účtovníctva a aký režim DPH uplatniť v tejto situácii?

Účtovná jednotka pri inventarizácii k 31. 12. zistila, že na účte 112 – Materiál vznikli oba typy inventarizačných rozdielov – pri tvárniciach manko vo výške 452 €, pri tehlách prebytok vo výške 123 €. O týchto materiáloch neúčtuje na samostatných analytických účtoch. Je nutné účtovať na jednom účte o manku aj prebytku, alebo postačuje zaúčtovať rozdiel vznikajúci na strane manka po vzájomnej kompenzácii vo výške 329 €?