Škoda - strana 2

Môj manžel bol hospitalizovaný na neurologickom oddelení UNB Antolská nemocnica a následne na rehabilitačnom oddelení v príslušnej nemocnici po náhlej cievnej mozgovej príhode - 2. ataka, počas 1 roka v októbri a novembri roku 2013. Pri kontrolnom vyšetrení - transezofageálnej EKG - vo svojom zlom psychomotorickom nekľude pokazil prístroj. Teraz mi prišla výzva na zaplatenie sumy 1 704 € za opravu tohto prístroja. Pýtam sa preto, či je to adekvátne riešenie podľa právnych predpisov a ako mám postupovať v riešení, keď v tom išlo o psychicky a neurologicky chorého človeka?

Spoločnosť vykonáva strážnu službu. V zmluve s odberateľom má dohodnuté, že zodpovedá za všetky škody, u ktorých bude preukázané, že vznikli v dôsledku nesplnenia alebo porušenia povinností dodávateľa. V zmluve je ďalej uvedené, že dodávateľ pomerne zodpovedá za všetky škody, ktoré dokázateľne vznikli aj v dôsledku neúmyselného konania alebo opomenutia jeho zamestnancov. V r. 2013 došlo počas stráženia našou firmou ku krádeži majetku odberateľa (časti oplotenia). Krádež bola ohlásená Obvodnému oddeleniu PZ a bolo vydané trestné stíhanie spôsobené neznámym páchateľom. Odberateľ si uplatnil u dodávateľa strážnej služby náhradu škody. Dodávateľ strážnej služby na svoje náklady oplotenie opravil. Môžeme považovať náklady vynaložené na opravu oplotenia za daňový výdavok?

Spoločnosť účtujúca v systéme podvojného účtovníctva účtovanie spôsobom „B“, predmetom činnosti je nákup, oprava a predaj motorových vozidiel. Spoločnosť kúpi  havarované motorové vozidlo, ktoré opraví a následne predá. Ako zaúčtovať nákup havarovaného motorového vozidlo a ako zaúčtovať materiál, ktorý vstupuje do opravy uvedeného vozidla. Ide o aktiváciu?  

Zo skladu bol naložený tovar vlastnej výroby, ktorý prepravovala prepravná spoločnosť pre zahraničnú firmu. Odberateľovi však tovar nebol odovzdaný. Počas prepravy bol tovar spolu s kamiónom odcudzený. Prepravná spoločnosť podala trestné oznámenie. Ako postupovať v takomto prípade pri účtovaní? Je zaúčtovaný výdaj zo skladu na účtoch 613/123. Treba zaúčtovať faktúru odberateľovi, a následne škodu alebo naúčtovať priamo škodu zo skladu, prípadne či sa má účtovať výnos na účtoch 378/648? Ust. § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) ukladá povinnosť odviesť daň vo výške odpočítanej dane, pri krádeži. Týka sa to aj vyššie spomínaného prípadu, keď ide o vlastný výrobok?

Účtovníčka firma, s. r. o. mala uzatvorenú zmluvu so SZČO v zmysle § 269 Obchodného zákonníka o vedení účtovníctva v roku 2005. V roku 2010 ukončila k 31. 8. zmluvu. V novembri 2012 jej bolo doručená výzva od SZČO na predloženie inventarizácie majetku a záväzkov k 31. 8. 2010. Vo vyzve je lehota na odstránenie do 30 dni, a veta, že ak do 30 dni od doručenia výzvy sa neodstráni daný nedostatok, bude si SZČO uplatňovať nárok na náhradu škody s odkazom na ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Môže si nárokovať SZČO na škodu, a akú ?

Osobné motorové vozidlo (zaradené v roku 2004) sme po havárii vyradili z evidencie dlhodobého majetku, keďže sme obdržali vyjadrenie z poisťovne, že predpokladané náklady na opravu prevyšujú 70 % všeobecnej hodnoty vozidla a škodu na vozidle budú likvidovať ako totálnu škodu. Našli sme záujemcu, ktorý si automobil dokáže opraviť, aby ho mohol používať. Predmetné vozidlo sme mu odpredali, následne sa uskutočnil prepis na nového majiteľa aj na polícii. Ako máme postupovať? Účtovať o škode - účet  549-daňovo neuznaný náklad) -  a následne o predaji materiálu (účet 642); alebo vozidlo vyradíme v zostatkovej cene ( účet 541) a účtovať následne o predaji majetku (účet 641)? Fakturácia pri odpredaji osobného auta, pri kúpe ktorého sme si nemohli DPH odpočítať je bez DPH. Ako postupovať v prípade fakturácie použiteľných zvyškov  daného záujemcovi, ide o FO - nepodnikateľa, bude s DPH?

Vykonávam štátnu službu podľa zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 400/2009 Z. z.“). V rámci najnáročnejšej činnosti uvedenej v opise činností štátnozamestnaneckého miesta vykonávam najnáročnejšiu činnosť podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 400/2009 Z. z.: „rozhodovanie v prvom stupni správneho konania“ (6. platová trieda), ktoré zahŕňa nasledovné čiastkové činnosti: preberanie žiadostí od účastníkov konania, posudzovanie úplnosti a správnosti vyplnenia žiadosti a kompletnosti príloh, zisťovanie a vyhodnocovanie podkladov pre rozhodnutie vo veci, posúdenie skutkového stavu veci s právny stavom a vypracovanie písomného rozhodnutia vo veci. Takto vyhotovené písomné rozhodnutie podpisuje riaditeľ odboru. Stalo sa mi, že som nesprávne posúdil skutkový stav s právny stavom a vyhotovil som nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré sa už napraviť nedá. Môj priamo nadriadený (vedúci oddelenia), ktorý rozhodnutie parafuje pred podpisom riaditeľa odboru si túto chybu nevšimol a ani riaditeľ odboru pri podpisovaní rozhodnutia. Služobnému úradu tým vznikla škoda. Škodová komisia navrhla, aby som vzniknutú škodu nahradil len ja, keďže podľa najnáročnejšej činnosti uvedenej v opise činností vykonávam rozhodovaciu činnosť, a tým len ja zodpovedám za správnosť rozhodnutia. Myslím si, že uvedený názor škodovej komisie nie je správy, pretože aj keď mám v opise činností uvedené „rozhodovanie v prvom stupni správneho konania“, tak len pripravujem „návrh“ rozhodnutia (t. j. v pravom slova zmysle nerozhodujem,  rozhoduje ten, kto podpisuje), ktorý po schválení mojim priamo nadriadeným vedúcim podpisuje riaditeľ odboru. Ten kto podpisuje, súčasne potvrdzuje, že uvedené rozhodnutie je správne, teda rozhoduje. Podľa môjho názoru, na úhrade škody by sa mal podieľať aj môj priamo nadriadený vedúci oddelenia a možno aj riaditeľ odboru. Zamestnanec, ktorým má v opise činností uvedené „rozhodovanie v prvom stupni správneho konania“ zodpovedá za správnosť rozhodnutia v plnom rozsahu (aj v rozhodnutí musíme uvádzať „za správnosť vyhotovenia“, kde uvádzame meno zamestnanca, ktorý rozhodnutie vyhotovil), alebo sa táto zodpovednosť pomerne delí aj na vedúceho zamestnanca, ktorý rozhodnutie parafuje (kontroluje) a vedúceho zamestnanca, ktorý rozhodnutie podpisuje?  

Kedy zmarená, resp. zastavená investícia nie je škodou?

Živnostník účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva a prevádzkuje obchod s priemyselným tovarom. Ako zaúčtovať tovar - napr. farby po záruke, príp. tovar, ktorý sa pri manipulácii poškodí zákazníkom alebo personálom. Na základe akého usmernenia možno účtovať o poškodenom tovare?

Právnická osoba v decembri 2010 zaúčtovala škodu na majetku (neodstrániteľnú), avšak ku dňu ukončenia závierky 2010 nemala ešte od poisťovne potvrdenú možnú náhradu škody, takže neúčtovala ani o nároku na náhradu škody ani o žiadnej inej náhrade. V rámci úpravy základu dane 2010 zvýšila základ dane o daňovú zostatkovú cenu tohto vyradeného majetku a upravila základ dane aj o rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou  a účtovnou zostatkovou cenou tohto vyradeného majetku. Až v marci 2011 poisťovňa potvrdila nárok na náhradu škody a spoločnosť aj skutočne prijala náhradu škody v marci 2011. Je možné posúdiť tento príjem roku 2011 od poisťovne ako príjem prislúchajúci k výdavku, ktorý nebol uznaný za daňový výdavok podľa § 17 ods. 3 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z .n. p. a znížiť základ dane 2011 vo výške daňovej zostatkovej ceny majetku (ak bola náhrada vyššia ako bola táto daňová zostatková cena) alebo znížiť základ dane 2011 vo výške prijatej náhrady (ak bola náhrada nižšia ako daňová zostatková cena  majetku)?

Právnická osoba v decembri 2010 zaúčtovala škodu na majetku (neodstrániteľnú), avšak ku dňu ukončenia závierky 2010 nemala ešte od poisťovne potvrdenú možnú náhradu škody, takže neúčtovala ani o nároku na náhradu škody ani o žiadnej inej náhrade. V rámci úpravy základu dane 2010 zvýšila základ dane o daňovú zostatkovú cenu tohto vyradeného majetku a upravila základ dane aj o rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a účtovnou zostatkovou cenou tohto vyradeného majetku. Až v marci 2011 poisťovňa potvrdila nárok na náhradu škody a spoločnosť aj skutočne prijala náhradu škody v marci 2011. Je možné posúdiť tento príjem roku 2011 od poisťovne ako príjem prislúchajúci k výdavku, ktorý nebol uznaný za daňový výdavok § 17 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov a znížiť základ dane 2011 vo výške daňovej zostatkovej ceny majetku (ak bola náhrada vyššia, ako bola táto daňová zostatková cena) alebo znížiť základ dane 2011 vo výške prijatej náhrady (ak bola náhrada nižšia ako daňová zostatková cena majetku)?

Podnikateľ prevádzkuje predajňu s mäsom a mäsovými výrobkami. V predajni došlo k poškodeniu chladiarenského zariadenia (agregátu), čo spôsobilo výpadok elektrického prúdu. Následkom toho sa skazilo mäso a mäsové výrobky v celkovej hodnote 1 500 €. Oprava zariadenia bola vo výške 300 €. Poisťovňa uhradila v tom istom roku podľa poistnej zmluvy podnikateľovi čiastku 300 €, ktorá zodpovedala oprave chladiarenského zariadenia. Ako by v tomto prípade postupoval v jednoduchom, resp. podvojnom účtovníctve?

Podnikateľ má obchod s nápojmi a liehovinami. Do skladu sa vo februári 2011 vlámali dvaja páchatelia, ktorí sa tu podnapili a časť zásob v celkovej hodnote 2 000 € rozbili. Na mieste boli zadržaní políciou. Poisťovňa uhradila podnikateľovi škodu na tovare v marci 2011 vo výške 1 850 €.

Konateľ spoločnosti havaroval s firemným automobilom tak, že automobil je podľa vyjadrenia autoopravovne neopraviteľný a podľa predajcu autobazáru je nepredajný ani na náhradné diely. Havarovaný automobil je preto vyradený z účtovnej evidencie, odvezený k zošrotovaniu a trvale odhlásený z evidencie vozidiel. Automobil bol poistený a poisťovňa vyplatila náhradu vo výške 15 000 €. Obstarávacia cena automobilu bola 24 000 € a jeho daňová zostatková cena 18 000 €. Účtovná zostatková cena bola 16 500 €.

Konateľ firmy havaroval s firemným automobilom tak, že automobil bol podľa vyjadrenia autoopravovne neopraviteľný. Autorizovaná autoopravovňa bola však ochotná automobil vykúpiť za cenu vyzískaných náhradných dielov v cene 3 000 €. Automobil nebol poistený. Obstarávacia cena havarovaného automobilu bola 30 000 €, jeho daňová zostatková cena 15 000 € a účtovná zostatková cena bola 20 625 €.

Podnikateľ – fyzická osoba kúpil v roku 2010 počítač v obstarávacej cene 1 740 € a zaradil ho do majetku na podnikanie. Počas silnej búrky začala na administratívnej budove pretekať strecha, pričom voda poškodila počítač tak, že bol neopraviteľný. V dôsledku škody došlo v roku 2011 k vyradeniu počítača z evidencie. Počítač bol odpisovaný rovnomerne a jeho daňová zostatková cena k 1. 1. 2011 bola vo výške 1 305 €. Majetok bol poistený a poisťovňa uhradila škodu vo výške 1 100 €. Ako má podnikateľ postupovať, ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva?

Podnikateľ – fyzická osoba mal vo svojom hmotnom majetku zaradený sklad materiálu so vstupnou cenou 40 000 €. Zostatková cena k 1. 1. 2011 bola vo výške 32 000 €. S poisťovňou mal uzatvorenú poistnú zmluvu pre prípad poškodenia alebo zničenia vecí hnuteľných a nehnuteľných požiarom a úderom blesku. V máji 2011 došlo k požiaru, pri ktorom vyhorela budova a zhorel všetok skladovaný materiál (rezivo) v obstarávacej cene 10 000 €, ktorý nakúpil vo februári 2011. Podnikateľ vedie jednoduché účtovníctvo. Polícia uzavrela vyšetrovanie so záverom, že išlo o nezavinený požiar, ktorý vznikol po údere blesku. Poisťovňa vyčíslila škodu vo výške 40 000 € (30 000 € za budovu a 10 000 € za skladovaný materiál) a vyplatila daňovníkovi v júni 2011 sumu 40 000 €. Daňovník sa rozhodol, že sklad nebude opravovať a vyradí ho z evidencie dlhodobého hmotného majetku.

Podnikateľ – fyzická osoba mal vo svojom hmotnom majetku zaradený sklad materiálu so vstupnou cenou 40 000 €. Zostatková cena k 1. 1. 2011 bola vo výške 32 000 €. V máji 2011 došlo k požiaru, pri ktorom vyhorela budova a zhorel všetok skladovaný materiál (rezivo) v obstarávacej cene 10 000 €, ktorý nakúpil vo februári 2011. Podnikateľ vedie jednoduché účtovníctvo. Polícia uzavrela vyšetrovanie so záverom, že išlo o nezavinený požiar, ktorý vznikol po údere blesku. Daňovník sa rozhodol, že sklad nebude opravovať a vyradí ho z evidencie dlhodobého hmotného majetku.

Podnikateľ – fyzická osoba mal vo svojom hmotnom majetku zaradený sklad materiálu so vstupnou cenou 40 000 €. Zostatková cena k 1. 1. 2011 bola vo výške 32 000 €. V máji 2011 došlo k požiaru, pri ktorom vyhorela budova a zhorel všetok skladovaný materiál (rezivo) v obstarávacej cene 10 000 €, ktorý nakúpil vo februári 2011. Podnikateľ vedie jednoduché účtovníctvo. Požiar však bol podľa záverov polície zavinený, to znamená, že nebol spôsobený napr. úderom blesku, páchateľ nebol zistený a je neznámy. Daňovník obdržal o tejto skutočnosti v júni 2011 potvrdenie od polície. Daňovník sa rozhodol, že sklad nebude opravovať a vyradí ho z evidencie dlhodobého hmotného majetku.

Podnikateľ – fyzická osoba mal vo svojom hmotnom majetku zaradený sklad materiálu so vstupnou cenou 40 000 €. Zostatková cena k 1. 1. 2011 bola vo výške 32 000 €. V máji 2011 došlo k požiaru, pri ktorom vyhorela budova a zhorel všetok skladovaný materiál (rezivo) v obstarávacej cene 10 000 €, ktorý nakúpil vo februári 2011. Podnikateľ vedie jednoduché účtovníctvo. Požiar však bol podľa záverov polície zavinený, páchateľ nebol zistený a je neznámy. Túto skutočnosť však polícia daňovníkovi potvrdila až v januári 2012. Daňovník sa rozhodol, že sklad nebude opravovať a vyradí ho z evidencie dlhodobého hmotného majetku.