Rozpočtová organizácia - strana 4

V článku sa venujeme problematike zverenia majetku do správy podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v z. n. p. (ďalej len „zákon o majetku obcí“) a opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. augusta 2007 č. MF/16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v z. n. p. (ďalej len „postupy účtovania“).

Rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie a obce účtujú v zmysle opatrenia MF SR č. MF/16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v z. n. p. (ďalej len „postupy účtovania“). Článok sa venuje vybraným príkladom účtovania u vybraných účtovných jednotiek.

Príspevok prináša spracovanie účtovania finančnej zábezpeky z hľadiska zákona č. 443/2010 Z. z o dotáciách na rozvoj bývania a sociálnom bývaní v z. n. p. (ďalej len „zákon o dotáciách na rozvoj bývania“), z hľadiska zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v z. n. p. (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) a napokon z hľadiska vnútorného predpisu školskej jedálne.

Príspevok rozoberá spôsob účtovania inventarizačných rozdielov dlhodobého hmotného majetku  neodpisovaného v účtovnej jednotke, ktorá je rozpočtovou organizáciou obce.

Príspevok rozoberá spôsob účtovania inventarizačných rozdielov DDHM v účtovnej jednotke, ktorá je rozpočtovou organizáciou obce.

Príspevok rozoberá spôsob účtovania inventarizačných rozdielov dlhodobého hmotného majetku  - dopravných prostriedkov v účtovnej jednotke, ktorá je rozpočtovou organizáciou obce.

Príspevok rozoberá spôsob účtovania inventarizačných rozdielov dlhodobého hmotného majetku  - prístrojov v účtovnej jednotke, ktorá je rozpočtovou organizáciou obce.

Príspevok rozoberá spôsob účtovania inventarizačných rozdielov dlhodobého hmotného majetku  - stavby v účtovnej jednotke, ktorá je rozpočtovou organizáciou obce.

Príspevok rozoberá spôsob účtovania inventarizačných rozdielov DDNM v účtovnej jednotke, ktorá je rozpočtovou organizáciou obce.

Sme veľká plnoorganizovaná ZŠ, ktorá bude od 1. 9. 2019 zrušená a vznikne nový subjekt: ZŠ s MŠ. Okrem toho dôjde aj k dotácii stravného žiakom a v školskej jedálni a zároveň ideme mať novú vedúcu ŠJ, ktorá ešte nikde nepracovala a nemá žiadne skúsenosti, ani prax. Chcela by som Vás požiadať o radu, ako účtovať od 1. 9. 2019. Sme RO – Základná škola, ktorá patrí pod zriaďovateľa. Vedúca školskej jedálne má vlastný potravinový účet, ktorý je príjmový aj výdavkový. Na konci mesiaca odvádza réžiu za žiakov, zamestnancov aj cudzích stravníkov na príjmový účet školy. Z príjmového účtu školy sa posledný deň v mesiaci príjmy odvedú na príjmový účet zriaďovateľa a ten ich následne v nasledujúcom mesiaci zašle ako dotáciu vlastných príjmov na výdavkový účet školy. Stravné má ponechané počas celého roka na potravinovom účte (mesačné hlásenia mestu) a len na konci kalendárneho roka ho prevádzame na účet mesta. Účtovania, čo ste doposiaľ zverejnili vo časopise, neobsahujú ZŠ s MŠ patriace pod obec. Preto by som Vás chcela požiadať o odpoveď, podľa ktorého, doposiaľ zverejneného postupu máme účtovať? Ak som dobre pochopila vedúca ŠJ bude prijímať na svoj potravinový účet 221 a zúčtovávať dotácie cez 354 / 691  a 357 / 693. Od 1. 1. 2020 sa minuloročné nevyčerpané stravné a réžia z r. 2019 budú naďalej účtovať cez 453?

Naša ZŠ (RO s právnou subjektivitou) dostala z ministerstva finančné prostriedky na projekt INKLÚZIA na asistenta učiteľa. Je to vysoká suma, ktorá sa bude postupne používať počas 5 rokov. Suma sa skladá 85 % EÚ, 10 % ŠR, 5 % budú vlastné zdroje. V mesiaci, kedy sa mzda vypláca pošle ZŠ zriaďovateľovi uvedenú mesačnú sumu. Ten vráti ZŠ túto sumu na VÚ školy. 1. Prosím o informáciu ako účtovať tento projekt u zriaďovateľa a ako v ZŠ-RO (aj kódy zdrojov a rozpočtovú klasifikáciu) 2. Navýšiť príjmovú aj výdavkovú časť rozpočtu v subjekte ZŠ o celú sumu obdržaných prostriedkov (napr. príjmový rozpočet bude 10 000 € a skutočnosť v príjmovej časti bude 10 000, ale vo výdavkovej časti bude rozpočet 10 000 € a skutočnosť napr. 1 200 €?) 3. Zostatok prostriedkov na konci roka zostáva na projektovom príjmovom účte, alebo ich musí ZŠ poslať zriaďovateľovi? 4. Ako zapojiť prostriedky do rozpočtu v nasledujúcom roku?

Sme štátna rozpočtová organizácia. Dodávateľ nám fakturoval za dodané plastové okná, ktoré bolo potrebné na našej budove vymeniť.  Vzhľadom na reklamáciu zo strany našej organizácie, keďže niektoré okná mali nevýrazné poškodenie, ktoré nebránilo ich použitiu, nám dodávateľ poslal faktúru – dobropis, čím nám znížil pôvodnú fakturovanú sumu. Keďže išlo reklamačné konanie, pôvodnú faktúru sme neuhradili, až do vyriešenia reklamácie.  Je potrebné, aby sme s dodávateľom uzavreli vzájomnú dohodu o započítaní záväzkov a pohľadávok a uhradili by sme len sumu rozdielu, alebo máme zaplatiť pôvodnú faktúru a dodávateľ nám vráti dobropisovanú sumu?

Sme štátna rozpočtová organizácia. Dodávateľ nám fakturoval za dodané plastové okná, ktoré bolo potrebné na našej budove vymeniť. Vzhľadom na reklamáciu zo strany našej organizácie, keďže niektoré okná mali nevýrazné poškodenie, ktoré nebránilo ich použitiu, nám dodávateľ poslal faktúru – dobropis, čím nám znížil pôvodnú fakturovanú sumu. Keďže prebiehalo reklamačné konanie, pôvodnú faktúru sme neuhradili, až do vyriešenia reklamácie. Je potrebné, aby sme s dodávateľom uzavreli vzájomnú dohodu o započítaní záväzkov a pohľadávok a uhradili by sme len sumu rozdielu, alebo máme zaplatiť pôvodnú faktúru a dodávateľ nám vráti dobropisovanú sumu?

Súčasťou rozpočtu obce je rozpočet príjmov a výdavkov rozpočtovej organizácie. Obec po schválení rozpočtu obecným zastupiteľstvom na príslušný rozpočtový rok, spracuje rozpis rozpočtu pre svoju RO vrátane rozpisu výdavkov na programy (zámery a ciele) obce (výnimkou sú obec s počtom obyvateľov do 2 000 podľa § 4 ods. 5 zákona č. 583/2004 Z. z.), ktoré bude počas rozpočtového obdobia realizovať z výdavkov rozpočtu obce.

Podľa opatrenia MF SR č. MF/­16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v z. n. p. (ďalej len „postupy účtovania“), sú v § 19 vymedzené pravidlá účtovania transferov. V súlade so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy“) – prostriedky Európskej únie sa zaraďujú do príjmov štátneho rozpočtu po ich prevode z mimorozpočtového účtu Ministerstva financií SR na príjmový účet platobnej jednotky. Príjemcami prostriedkov EÚ sú aj obce, rozpočtová alebo príspevková organizácia v pôsobnosti obce. Obec v tomto prípade je príjemcom ­tran­sferu.

Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie účtujú zásoby v účtovej triede 1 – Zásoby [podľa opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. augusta 2007 č. MF/16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky (ďalej len „postupy účtovania“)]. U rozpočtových organizácií (ďalej len „RO“) sú zásobami prevažne nakúpené zásoby – v podobe kancelárskych zásob, čistiacich prostriedkov a drobného hmotného majetku. Nakúpenými zásobami sú materiál a tovar, ktoré oceňujeme obstarávacou cenou. Tovary sú nakúpené zásoby za účelom ďalšieho odpre­daja v nezmenenej podobe (t. j. účtovná jednotka tovar neprenajíma, nevykonáva na ňom technické zhodnotenie, nepoužíva ho). Pri zásobách môžu rozpočtové a príspevkové organizácie uplatniť dva spôsoby účtovania, a to spôsob A a spôsob B účtovania zásob. Spôsob B účtovania zásob (priamo do spotreby) nemôžu používať obce a vyššie územné celky, ktorým podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. vyplýva povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom. Na vybraných účtovných prípadoch sú uvedené rozdiely pri účtovaní nakúpených zásob, a to z hľadiska štátnej rozpočtovej organizácie (ďalej len „ŠRO“) a obecnej rozpočtovej organizácie (ďalej len „ORO“).

Rozpočtové organizácie podľa súčasnej právnej úpravy môžu združovať verejné prostriedky; toto oprávnenie RO je legislatívne upravené v § 27 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy").

V tomto príspevku sa venujeme vykonávaniu podnikateľskej činnosti zo strany rozpočtovej organizácie (ďalej len "RO"). Podľa zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy") nemôže RO vykonávať podnikateľskú činnosť, ak osobitný predpis neustanovuje inak; osobitným predpisom je napr. zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., v podmienkach územnej samosprávy sú to zákon č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "školský zákon") a zákon č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

Je možné v štátnej rozpočtovej organizácii kúpiť auto na splátky? Nejde o finančný lízing ani operatívny lízing, ale o jednoduchý nákup na splátky. Nedochádza tým k zaťažovaniu rozpočtov budúcich rokov, čo je v rozpore s § 19 ods. 5 zákona o rozpočtových pravidlách? Ako treba zaúčtovať splátky?

Podľa zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon č. 523/2004 Z.z.") rozpočtová organizácia (ďalej len "RO") je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá má pri výkone činností, na ktoré bola zriadená, svoje práva a tiež svoje povinnosti.