Nehnuteľnosť - strana 5

Slovenský podnikateľ, registrovaný na DPH podľa § 7a, vykoná stavebné práce na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na území iného členského štátu pre súkromnú osobu. Aké povinnosti vyplývajú v rámci tejto transakcie pre slovenského podnikateľa z hľadiska zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.? Podnikateľ sa musí registrovať pre DPH v inom členskom štáte, kde sa vykonali stavebné práce?

Zákonná podoba nakladania s majetkom obce je obsiahnutá v zákone č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v z. n. p. (ďalej len "zákon o majetku obcí"). Napriek uplynutiu vyše siedmich rokov od zavedenia v súčasnosti účinných pravidiel prevodov nehnuteľného majetku obcí, sa mnohé samosprávy neustále dopúšťajú ich nerešpektovania. Aplikačným dôsledkom sú časté prerušenia, resp. zastavenia katastrálnych konaní o povolení návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností katastrálnymi odbormi - okresnými úradmi. Ešte zásadnejším následkom je absolútna neplatnosť prevodných zmlúv pre ich rozpor s § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len "Občiansky zákonník") v prípade, ak napriek porušeniu zákonných pravidiel orgán správy katastra vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra povolil. Príspevok vychádza z poznatkov dozornej činnosti prokuratúry v obciach.

Novela zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v z. n. p. (ďalej len "zákon o majetku obcí"), vykonaná zákonom č. 258/2009 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. júla 2009, priniesla viacero zásadných zmien v právnej úprave nakladania s majetkom obce. Cieľom cit. novely bolo posilnenie transparentnosti pri nakladaní najmä s bonitnejším obecným majetkom, čo možno hodnotiť pozitívne, ale na druhej strane priniesla aj komplikácie samotným obciam, či už kvôli nejasnému zneniu zákona (išlo o poslanecký návrh, teda v tom čase bez pripomienkového konania a dovtedajší text zákona sa touto novelou stal už pomerne neprehľadným) alebo zvýšenej administratívnej záťaži, spočívajúcej v rozsahu vecí a záležitostí, povinne schvaľovaných obecným zastupiteľstvom.

Spoločnosť AB stavia budovu – obchodné priestory – za účelom jej ďalšieho prenájmu. Všetky náklady súvisiace so stavbou „zbierame“ na účte 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku až do momentu zaradenia budovy do majetku. Spoločnosť AB už teraz hľadá obchodných partnerov, ktorí tieto priestory budú prenajímať. V tomto jej pomáha spoločnosť CD. Spoločnosť CD už niekoľko obchodných partnerov aj našla, sú s nimi podpísané zmluvy o budúcej zmluve na prenájom priestorov. Spoločnosť CD za tieto služby (sprostredkovanie) vystavila faktúru voči spoločnosti AB. Môže si spoločnosť AB sumu za toto sprostredkovanie dať do priamych nákladov na účet 518 – Ostatné služby hneď v čase zaúčtovania faktúry?

Na základe vydaného stavebného povolenia sú stavebníkmi rodinného dvojdomu 2 bratia. Faktúry od dodávateľov boli vystavované na základe ich dohody len na jedného z nich, ktorý viedol evidenciu nákladov v súvislosti so stavbou nehnuteľnosti a tiež uhrádzal faktúry. Nehnuteľnosti boli zapísané na LV, každý brat po 1 dome. Neskôr sa jeden z bratov rozhodol svoj dom predať. Môže si ako náklady uplatniť 1/2 nákladov podľa evidencie na výstavbu nehnuteľnosti, aj keď na dokladoch nefiguruje jeho meno?

Spoločnosť XY so sídlom v SR, platiteľom DPH kúpila v roku 2011 rodinný dom s pozemkom od občana. Rodinný dom v roku 2012 a 2013 po častiach rekonštruovala na kancelárske priestory (nevyžadovalo sa stavebné povolenie), o čom spoločnosť účtovala ako o technickom zhodnotení. V roku 2015 na základe stavebného povolenia pristavala časť rodinného domu, o čom tiež účtovala ako o technickom zhodnotení. Nehnuteľnosť slúži len na podnikateľské účely. Ako platiteľ DPH si spoločnosť uplatňovala DPH na vstupe z rekonštrukcie/technického zhodnotenia aj z bežných opráv, o ktorých účtovala priamo do nákladov. Spoločnosť chce predmetnú nehnuteľnosť predať. V prípade,že spoločnosť predá dom občanovi a uplatní dodanie nehnuteľnosti oslobodené od DPH (§ 38 ods.1 - od prvej kolaudácie uplynulo viac ako 5 rokov), je povinná v zmysle § 54 upraviť odpočítanú daň len z toho technického zhodnotenia, ktoré si vyžadovalo stavebné povolenie (definícia investičného majetku § 54) alebo zo všetkých tech. zhodnotení ? Ako bude spoločnosť postupovať pri úprave odpočítanej dane, keď technické zhodnotenie v r. 2012 bolo v sume 11 900 €, v r. 2013 v sume 8 600 € a v roku 2015 (prístavba) v sume 26 500 €? V prípade, že sa rozhodne, že dodanie nehnuteľnosti občanovi nebude oslobodené od dane, odvedie DPH z plnej predajnej ceny a nie je potom povinná upraviť odpočítanú daň? V prípade ak spoločnosť predá dom platiteľovi DPH, neuplatní dodanie nehnuteľnosti ako oslobodené od DPH a v zmysle § 69 ods. 12 c) prenesie daňovú povinnosť na kupujúceho, nie je potom povinná upraviť odpočítanú daň v zmysle § 54?

Spoločnosť AB stavia budovu - obchodné priestory, za účelom jej ďalšieho prenájmu. Všetky náklady súvisiace so stavbou "zbierame" na účte 042. Do momentu zaradenia budovy do majetku. Spoločnosť AB už teraz hľadá obchodných partnerov, ktorí tieto priestory budú prenajímať. V tomto jej pomáha spoločnosť CD. Spoločnosť CD už niekoľko obchodných partnerov aj našla, sú s nimi podpísané zmluvy o budúcej zmluve na prenájom priestorov. Spoločnosť CD za tieto služby (sprostredkovanie) vystavila faktúru voči spoločnosti AB. Spoločnosť AB si môže sumu za toto sprostredkovanie dať do priamych nákladov (účet 518) hneď v čase zaúčtovania faktúry?

Podnikateľ, FO, ukončuje podnikanie k 31.7.2016. Vo vlastníctve má budovy, ktoré sú v katastri zapísané na IČO a automobil, nadobudnutý v roku 2015 dovozom z Nemecka. Môže budovy po vyradení previesť na seba - na rodné číslo bezodplatným prevodom? V uzávierkových operáciách sa pohľadávky pripočítavajú aj s DPH? Ak automobil vyradí z podnikania k 1.1.2016, má povinnosť odviesť DPH zo zostatkovej ceny (nadobudnutie podľa § 11) V roku 2016 sa neučtovala k automobilu žiadna spotreba PHM ani žiadne náklady.

Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ustanovuje, že nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Na účely zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) sa za nehnuteľnosti okrem pozemkov a stavieb považujú aj byty a nebytové priestory, ktoré sa zdaňujú daňou z nehnuteľností.

Živnostník ukončil živnosť k 31. 1. 2016 a na DÚ (štvrťročný platiteľ DPH) má zrušenú registráciu ako platiteľ DPH k 28. 2. 2016. Ako SZČO má v majetku f. budovu, ktorú prenajíma. 1. Má povinnosť ešte vystaviť fa za prenájom za mesiac február s DPH a uplatniť ju v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie? Nie je to v rozpore so živnosťou? 2. Eviduje DFA za telekomunikačné služby za mesiac január-február, ktorá bola vystavená (aj deň dodania) 1. 2. 2016. Môže si ešte uplatniť odpočet DPH z tejto DFA? 3. Budovu kúpil bez DPH a technické zhodnotenie už bolo vykonané s DPH. Pri zrušení registrácie je povinný odviesť DPH (§ 81) zo zostatkovej ceny majetku. Rozumiem tomu dobre,  že upravím zostatkovú cenu o budovu, z ktorej DPH neuplatnil a vrátim len DPH zo zostatkovej ceny technického zhodnotenia, pri ktorom si DPH uplatnil?

Spoločnosť AB uzatvorila lízingovú zmluvu na nehnuteľnosť - budovu v hodnote 2.000 tis. € a súvisiace pozemky 500 tis. €. Je jedna lízingová zmluva, kde ako istina figuruje suma 2.500 tis. €. Správne je, ak zaradíme budovu na účet 021 v hodnote 2.000 tis. € a pozemky na účet 031 v hodnote 500 tis. €? Voči účtu 474? Budovu budeme odpisovať, pozemok nie. Ako sa bude "správať" suma úroku k tomuto lízingu. V plnej výške to je daňovým nákladom spoločnosti (cez účet 562)? Sumu spracovateľského poplatku vo výške 3.000 € rozdelíme alikvotne vo vzťahu k obstarávacej cene na budovu a na pozemky - čím navýšime obstarávaciu cenu budovy a pozemkov?

Živnostník z Českej republiky - neplatiteľ DPH fakturuje vykonané stavebné práce v r. 2016 na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na území SR slovenskému platiteľovi DPH. Aké povinnosti vyplývajú v rámci tejto obchodnej transakcie pre firmu v SR z pohľadu zákona o DPH? Je SR platiteľ povinný vypočítať a odviesť DPH aj keď stavebné práce fakturuje živnostník z ČR, ktorý je súčasne neplatiteľ DPH? Aké povinnosti vyplývajú českému živnostníkovi z pohľadu nášho zákona o DPH?

Sme stavebná firma, platiteľ DPH, vykonávame stavebné práce zdaňované 20 % DPH, ktoré tvoria 95 % výnosov a 5 % výnosov tvoria výnosy z prenájmu – oslobodené od DPH. Od 1. 1. 2016 sa uplatňujeme režim tuzemského prenosu daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH – pri dodaní stavebných prác, ktoré patria do sekcie F osobitného predpisu. Firma pri vystavení faktúry za vykonané stavebné práce neuplatňuje 20 % DPH na výstupe, ale uvádza na faktúre informáciu o prenose daňovej povinnosti na prijímateľa. Taktiež tieto faktúry sa neuvádzajú v kontrolnom výkaze DPH ani v daňovom priznaní DPH. Ako bude firma postupovať pri výpočte koeficientu za r. 2016, budú sa výnosy pri ktorých bol uplatnený prenos daňovej povinnosti zahŕňať do výpočtu koeficientu alebo sa tieto výnosy pri výpočte koeficientu nebudú uvádzať ani do čitateľa ani do menovateľa? V prípade, že sa nebudú zahŕňať, tento prenos daňovej povinnosti výrazne ovplyvní výšku ročného koeficientu v náš neprospech... V roku 2010 sme obstarali nehnuteľnosť. Pri obstaraní sme si uplatnili odpočet DPH v plnej výške. Ešte v tom istom roku (2010) sme použili časť nehnuteľnosti na oslobodené činnosti – prenájom FO. Došlo k zmene účelu použitia majetku. Na konci roku 2010 sme vypočítali ročný koeficient, ktorý bol vo výške 0,99. Úpravu odpočítanej dane sme nevykonali, nakoľko hodnota bola menej ako 0,10 (§ 54 ods.6 zákona o DPH). Za rok 2016, pokiaľ sa hodnota ročného koeficientu zmení o viac ako 0,10 (napr. z hodnoty 0,99 na hodnotu 0,78) na úpravu odpočítanej dane pri investičnom majetku do vzorca do menovateľa uvedieme 10 alebo 20? (obdobie - počet rokov)

Ako sa má postupovať pri fakturácii nájmu. Majiteľ budovy (platiteľ DPH) fakturuje nájom zdaniteľným osobám (platiteľom aj neplatiteľom  DPH) Má nájom fakturovať s DPH alebo bez?

Spoločnosť AB kúpila pozemok, vybavila stavebné povolenie, ...., začala na pozemku stavať nehnuteľnosť. Túto nehnuteľnosť stavala 3 roky. Nehnuteľnosť bola v stave rozostavanosti - účtovaná na účte 133 - nakoľko účelom bol stavby bol predaj nehnuteľnosti. Medzičasom všetky povolenia, práva a povinnosti vyplývajúce zo stavby, previedla spoločnosť AB na spoločnosť CD. Ale len dokumentáciu. Nie samotnú rozostavanú stavbu. Spoločnosť CD naďalej pokračovala vo výstavbe nehnuteľnosti a tiež "zbierala" náklady spojené s touto nehnuteľnosťou na účte 133. Dnes je táto nehnuteľnosť kolaudovaná, zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastníctvo spoločnosti CD. Naďalej sa vyvíja úsilie túto nehnuteľnosť predať 3.-tej osobe. Ako preniesť náklady zaúčtované v spoločnosti AB do hodnoty nehnuteľnosti? Je možnosť, ak by došlo k predaju nehnuteľnosti ešte tento rok, že časť kúpnej ceny by dostala spoločnosť AB a časť kúpnej ceny spoločnosť CD? V tom prípade by aj jedna aj druhá mali výnosy aj náklady cez účty 507 a 607 a účet 133, resp. 021 v spoločnosti CD by sa vynuloval. Ale čo v prípade, ak nedôjde v tomto roku k predaju nehnuteľnosti, bude správne, ak spoločnosť AB naďalej bude evidovať na účte 133 náklady, ktoré vynaložila na výstavbu vtedy ešte rozostavanej nehnuteľnosti?

Spoločnosť s ručením obmedzeným má v obchodnom majetku prevádzkovú budovu ( podľa listu vlastníctva), ktorú využíva na svoju činnosť (služby) ako znalecká organizácia v odbore Podnikové hospodárstvo - oceňovanie a hodnotenie podnikov. Do ktorej odpisovej skupiny má zaradiť budovu v súlade so zákonom o dani z príjmov od 1. 1. 2015?

Na administratívnej budove bola vykonaná hĺbková injektáž - t. j. spevnenie podložia múrov a ich častí injektovaním, použitím technológie hĺbkovej injektáži. Práce sa vykonali na základe obhliadky budovy, kedy sa zistilo, že pod základovým telesom je nesúdržná zemina a kvôli tomu vznikajú praskliny na stene a sadá budova. Aby sa mohlo zabrániť ďalším majetkovým ujmám, bolo nutné spevniť podložie pod poškodenými stenami. Ide v takomto prípade o opravu - je možné účtovať priamo do nákladov? Alebo ide o technické zhodnotenie budovy? Hodnota vykonaných prác bola viac ako 1 700 €.

Spoločnosť ( tuzemský platiteľ DPH)- realizuje rekonštrukčné práce na nehnuteľnej kultúrnej pamiatke v tuzemsku, ktorú má vo vlastníctve. Nehnuteľnosť mala pred začatím rekonštrukčných prác nulovú zostatkovú hodnotu účtovnú aj daňovú (1. krát kolaudovaná v roku 1974). Spoločnosť budovu pred rekonštrukciou používala na plnenia oslobodené od dane (zdravotnícka činnosť) ale aj plnenia zdanené (reštauračná činnosť, prenájom), tzn. pri odpočte DPH na vstupe uplatňovala plný odpočet, koeficient, alebo bez nároku podla charakteru plnení. Budovu po ukončení technického zhodnotenia (modernizácii) plánuje predať bezprostredne po kolaudácii rekonštrukčných prác inej spoločnosti (platiteľovi DPH)- kupujúcej, ktorá je tuzemskou závislou osobou (ekonomické prepojenie) so spoločnosťou. Spoločnosť sa rozhodla zdaniť dodanie stavby podľa § 38 ods. 1. A) Je splnená časová podmienka podľa § 38 ods. 1 a dochádza k prenosu daňovej povinosti na kupujúceho podľa § 69 ods. 12? B) Má spoločnosť (predajca) nárok na plný odpočet DPH z rekonštrukčných prác (realizovaných dodávateľskou firmou- tuzemským platiteľom DPH, ak sa rozhodla predaj stavby zdaniť podľa bodu A) a ak počas rekonštrukčných prác budovu nevyužívala, tzn. nedochádzalo k žiadnym plneniam (zdaniteľným ani oslobodeným)?

SZČO, JÚ, platiteľ DPH. Na firmu som postavil BUDOVU - predajňa stav. materiálu (zaradená ako IM a odpisovaná), kde teraz po 10 rokoch mením kotol a garážové dvere. Ako túto výmenu správne zaúčtovať v JÚ: GARAŽOVÁ BRÁNA:  1 400 € bez DPH KOTOL: 5 000 € bez DPH.

Predávajúci, ktorý si neuplatnil DPH na vstupe, pretože nehnuteľnosť kúpil od rozpočtovej organizácie, túto predal. Nový majiteľ nehnuteľnosť predal po troch rokoch. Počas tých troch rokov si na nehnuteľnosť neuplatnil žiadny odpočet DPH. Kupujúci budovu kúpil za účelom ďalšieho predaja a v roku 2015 aj predaj uskutočnil. Môže si uplatniť oslobodenie podľa § 38 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.?