Nehnuteľnosť - strana 4

Naša organizácia vlastní budovu, ktorú odpisuje už 25 rokov. Životnosť budovy bola internou smernicou určená na 50 rokov. Tento rok bola budova vyhlásená za nehnuteľnú kultúrnu pamiatku. Podľa zákona o účtovníctve sa nehnuteľné kultúrne pamiatky neodpisujú. Ako máme postupovať? Je potrebné opraviť odpisy za predchádzajúce roky?

Sme štátna rozpočtová organizácia a v rámci výstavby komplexu budov (ohradený areál), ktoré slúžia na rôzne účely v rámci predmetu našej činnosti, sme na začiatku výstavby museli vybudovať prístupovú cestu k stavbe, ktorú sme zaúčtovali do nákladov súvisiacich s obstaraním dlhodobého majetku a je súčasťou obstarávacej ceny postaveného areálu. Teraz musíme cestu bezodplatne odovzdať mestu. Ako máme postupovať? Je potrebné upraviť obstarávaciu cenu vybudovaného komplexu?

Aký vplyv na daňové priznanie dani z príjmov za bežné obdobie má skutočnosť, že spoločnosť v aktuálnom roku sa dohodla na zrušení kúpno-predajnej zmluvy ohľadne predaja pozemku, pričom predaj a zápis v katastri nehnuteľnosti sa uskutočnil v minulom účtovnom období. Spoločnosť pozemok predala za 30 000 €, obstarávacia hodnota pozemku bola 10 000 €. Je možné uvedený predaj účtovať na základe vystaveného dobropisu zo strany predávajúceho? Akými účtovnými zápismi predávajúceho by sa uvedený účtovný prípad mal zaúčtovať?

Právny inštitút zriadenia záložného práva má preventívny, ako aj reštrikčný aspekt. Preventívny aspekt záložného práva spočíva v tom, že jeho zriadenie je určitou prevenciou, predbežným upozornením daňového subjektu pre prípad, keď si nebude svoju daňovú povinnosť plniť riadne a včas podľa daňového práva. Reštrikčný aspekt záložného práva sa prejavuje až v prípade, keď si daňový subjekt nesplní svoju daňovú povinnosť riadne a včas, teda nastupuje až voči daňovému dlžníkovi, a predstavuje prípad, keď správca dane uplatní svoje právo speňažiť záloh a z peňažného výťažku si zabezpečí úhradu daňového nedoplatku v plnej výške.

Spoločnosť - platiteľ DPH má v prenájme budovu, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva ako " Budova ubytovacieho zariadenia". (Vlastník budovy je platiteľ DPH). Spoločnosť túto budovu ďalej prenajíma ako kancelárske priestory a skladové priestory. Akú DPH uplatní pri fakturácii uvedeného prenájmu od 1. 1. 2019 - po novele zákona o DPH.

Hlavný akcionár sa rozhodol predať spoločnosť, ktorá sídli vo vlastných priestoroch. Budúci kupujúci nemá záujem o kúpu budovy. Hlavný akcionár sa rozhodol túto budovu odkúpiť a prenajímať ju budúcemu kupujúcemu. Hlavný akcionár má nárok na výplatu nerozdeleného zisku z minulých rokov. Otázka: Môže tento hlavný akcionár kúpu budovy kompenzovať výplatu nerozdeleného zisku (po úhrade preddavkov do ZP) - teda časť nerozdeleného zisku použiť na kompenzáciu úhrady kúpnej ceny budovy? Cena nehnuteľnosti - budovy bude určená znaleckým posudkom. Hlavný akcionár, ktorý sa stane majiteľom budovy bude prenajímať budovu budúcemu kupujúcemu, ktorý je registrovaný ako platiteľ DPH. Prenajímateľ - fyzická osoba má byť tiež registrovaný ako platiteľ DPH? Čo je pre neho výhodnejšie? Načo je možné použiť nerozdelený zisk z predchádzajúcich rokov?

Obec bezplatne nadobudla nehnuteľnosť (roľnícky domček), ktorá je zapísaná v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok. Aby obec dostala do daru tento domček, najprv sa muselo konať dedičské konanie po nebohej majiteľke, ktorá zomrela ešte v roku 2012. Deti, pozostalí zahájili dedičské konanie, na ktorom sa dohodli o prevode na jednu osobu a tá osoba bezplatne darovala tento domček obci. Na základe uznesenia bola táto kultúrna pamiatka ohodnotená na sumu 100 €. Je možné túto sumu použiť ako hodnotu pri zaradení majetku alebo obec je povinná vypracovať znalecký posudok?

Máme byt v s. r. o.-čke . Zaradila som ho do majetku a používa sa len na podnikanie - ubytovacie služby. Chcela by som sa spýtať, ako účtovať jednotlivé položky od správcu: služby spojené s výkonom správcu, fond opráv, dažďová voda, upratovanie, elektrická energia, voda, odvoz smetí.

Obec bezplatne nadobudla nehnuteľnosť-roľnícky domček, ktorý je zapísaný v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok. Aby obec dostala do daru tento domček, najprv sa muselo konať dedičské konanie po nebohej majiteľke, ktorá zomrela ešte v roku 2012. Deti, pozostalí zahájili dedičské konanie, na ktorom sa dohodli o prevode na jednu osobu a tá osoba bezplatne darovala tento domček obci. Na základe uznesenia bola táto kultúrna pamiatka ohodnotená na sumu 100 €. Je možné túto sumu použiť ako hodnotu pri zaradení majetku alebo obec je povinná vypracovať znalecky posudok?

Poručiteľka, ktorá v októbri 2017 zomrela, závetom zanechala nehnuteľnosť (byt) synovcovi. V uznesení o dedičskom konaní bola stanovená hodnota zdedenej nehnuteľnosti na 67 000 €. Poručiteľka vlastnila byt 10 rokov. Otázka znie: Synovec chce predať zdedenú nehnuteľnosť za cenu 67 000 €. Predajná cena - 67 000 € bude zdaniteľným príjmom, nakoľko synovec tento zdedený byt nemal vo vlastníctve viac ako 5 rokov. Je možné pri výpočte dane z príjmu ako výdavok pri predaji nehnuteľnosti použiť cenu určenú v dedičskom konaní?

Spoločnosť prenajíma nehnuteľnosť/-ti. Každý mesiac riadne fakturuje nájomné, ktoré je naúčtované na výnosový účet 602. Tiež každý mesiac odberateľom fakturuje zálohové mesačné platby (elektrina, plyn, vodné stočné, iná réžia), ktoré sú ku koncu roka zúčtované - na základe faktúr od "skutočných" dodávateľov týchto služieb. Tieto zálohové platby môžeme počas roka účtovať priamo na výnosový účet? Ak áno, tak na 602 alebo 648? Alebo ich máme účtovať na účet 324? V tom prípade však úplne skresľujú priebežný výsledok hospodárenia. Ako túto situáciu vyriešiť, aby sme dodržali aj správne účtovanie týchto položiek a na druhej strane, aby sme priebežné výsledky hospodárenia mali reálne (reálnejšie)?

Obec rekonštruuje budovu. Práce boli objednané dodávateľsky a materiál zakúpila obec. Ako účtovať nákup materiálu na rekonštrukciu? Zápisom 112/321 a následne pri výdaji 501/112 tento náklad aktivovať zápisom 042/624 alebo je možné nákup materiálu účtovať priamo na účet 042?

V nasledujúcom článku sa rozoberá účtovanie drobného majetku nadobudnutého v príspevkových alebo rozpočtových organizáciách zriadených obcou.

Klient nadobudol nehnuteľnosť dedením v roku 2016. Teraz rieši predaj tejto nehnuteľnosti. Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.  je tento príjem oslobodený od dane. Je toto správne tvrdenie? Poznámka: Ide o príjem z predaja nehnuteľnosti nadobudnutý dedením a uplynulo aspoň 5 rokov odo dňa nadobudnutia do vlastníctva poručiteľa.

Chcela by som Vás poprosiť o radu pri správnom výpočte dane z príjmu FO po predaji nehnuteľnosti, ktorá bola nadobudnutá reštitučne. Nehnuteľnosť vlastní sedem ľudí - jeden je ešte reštituent, štyria zdedili po reštituentovi a dvaja nadobudli darom od dediča po reštituentovi. Nehnuteľnosť bola ocenená pri vrátení reštituentom na jeden milión korún. Nehnuteľnosť je prenajímaná ako nebytový priestor na predajne a kancelárie. Nebola odpisovaná, ale technické zhodnotenie tejto nehnuteľnosti sa odpisuje - je to kultúrna pamiatka. Od prijatia zákona, kde sa mohli rozhodnúť o zaradení a nezaradení do obchodného majetku sa rozhodli zaradiť do obchodného majetku, kde si mohli uplatniť viac nákladov. Pri dedičských konaniach sa nauvádzala pri dedičoch hodnota nehnuteľnosti, len vlastnícky podiel, podľa ktorého si delia príjmy a výdaje. Tí, ktorí nie sú reštituenti si môžu odrátať pri predaji aj nejakú sumu z nadobudnutia nehnuteľnosti ? Má sa dať vypracovať znalecký posudok? Nejedná sa o malú sumu pri predaji, preto by sme neradi niečo neurobili správne. V zákone o dani z príjmov sme našli, že reštituent príjem nezdaňuje a ani neuvádza na daňovom priznaní, ale nenašli sme konkrétny postup pre ostatných.

Spoločnosť je platiteľom DPH. Jednou z jej činností je prenájom bytových a nebytových priestorov. Niekoľko nehnuteľností spoločnosť vlastní a niektoré si prenajíma. Nájomníkmi sú občania aj podnikatelia. Nebytové priestory a jeden byt sú v súčasnosti prenajaté zdaniteľným osobám – teda podnikateľom a obchodným spoločnostiam. Ostatné byty sú prenajaté nezdaniteľným osobám, teda občanom. Všetky merače elektrickej energie, plynu, vody a tepla sú evidované na spoločnosť. Skutočnú spotrebu energií refakturujeme nájomníkom. Ak určité obdobie nehnuteľnosť nie je prenajatá, sú energie vlastnou spotrebou (elektrina na svietenie a bezpečnosť, voda na upratovanie a teplo na temperovanie). Ako treba správne vystavovať daňové doklady? Má skutočnú spotrebu energií nájomníkom spoločnosť refakturovať s DPH podľa § 19 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) alebo bez DPH ako prechodnú položku podľa § 22 ods. 3 cit. zákona? Je samozrejmé, že zdaniteľné osoby majú záujem o refakturáciu s DPH, aby si daň mohli odpočítať.

Firma predala v 1/2017 budovu, vklad budovy bol povolený 6. 3. 2017. Na základe toho, že k 1. 1. 2017 sme boli ešte vlastníci budovy, sme dostali výmer na daň z nehnuteľnosti na rok 2017 na danú budovu. Po dohode s kupujúcim sme refakturovali časť dane z nehnuteľnosti kupujúcemu. Má sa daná daň z nehnuteľnosti refakturovať s DPH alebo bez DPH?

Obraciam sa na Vás s otázkou vo veci dane zo zisku pri predaji rodinného domu, osobné vlstníctvo. Moj klient kúpil v roku 2014 rozostavaný rodinný dom. Dom dokončil, avšak z rodinných dôvodov ho predáva za trhovú cenu. Dá sa pre uplatnenie výpočtu zisku aplikovať fotodokumentácia alebo Znalecký posudok vypracovaný na dokončenú stavbu? Ide o osobný majetok, občana - nepodnikateľa.

Prosíme Vás o Váš názor: Česká spoločnosť (nemá zriadenú SP/nerezident) kúpila v roku 2015 dom, v ktorom boli nebytové priestory. V roku 2016 tieto začala na Slovensku predávať. Je zaregistrovaný ako platiteľ DPH podľa § 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. Otázkou je, či výnosy z predaja nehnuteľnosti bude zdaňovať podaním DP na Slovensku? Podľa modelovej zmluvy OCED čl. 13 ide o zisky z predaja majetku a potom príjmy môžu byť plne zdanené v štáte, kde sa tento majetok nachádza, kde je nehnuteľnosť umiestnená. V štáte rezidencie podľa Zmluvy si zaplatenú daň započíta. Podľa nášho domáceho zákona je to daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou a potom musíme brať do úvahy § 16 ods. 1 f. Otázkou je, či kúpou nehnuteľnosti v SR sa automaticky nemala registrovať stálu prevádzkáreň podľa § 16 ods. 2, už hneď pri kúpe, pretože vedela, že nehnuteľnosť bude predávať? Podľa § 16 ods. 2 je to po 6 mesiacoch ....sa má registrovať SP. Podľa nášho názoru sa mala registrovať ako SP hneď pri kúpe nehnuteľnosti a vznikom SP by podávala DP k dani z príjmov z výnosov a nákladov pripadajúcich na činnosti v stálej prevádzkarni. Ak tak neurobili potom je asi potrebné to urobiť až v roku 2017? Bude podávať D z výnosov z predaja nebytových jednotiek? Prosíme Vás o Váš názor a vopred ďakujeme za odpoveď.

V príspevku sa venujem problematike obstarania majetku v obci a v rozpočtovej a príspevkovej organizácii. Majetok obce podľa § 8 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. tvoria veci vo vlastníctve obce a majetkové práva obce. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v z. n. p. majetok obce tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce, alebo ktoré nadobudne obec do vlastníctva prechodom z majetku Slovenskej republiky na základe cit. zákona alebo osobitného predpisu, alebo vlastnou činnosťou. S majetkom obce nakladá a hospodári obec, ktorá môže časť svojho majetku zveriť do správy svojej rozpočtovej a príspevkovej organizácii (ROPO).