Recyklácia - strana 6

V prvej časti príspevku sme sa podrobne venovali strategickým dokumentom riešiacim problematiku stavebných odpadov, ako napríklad „Program predchádzania vzniku odpadu SR na roky 2019 – 2025“ a „Program odpadového hospodárstva SR na roky 2021 – 2025“. V jeho pokračovaní budeme pozornosť venovať ďalším dvom dôležitým dokumentom v tejto oblasti.

Príspevok analyzuje mieru pozitív a negatív zariadení na energetické využívanie odpadov (ďalej len „ZEVO“). Autor sa snaží posúdiť, aké sú súčasné možnosti produkcie tepla a elektrickej energie z komunálnych odpadov. V tomto smere sa však autor súčasne zamýšľa nad vzťahom uvedeného spôsobu nakladania s odpadom k nadradeným činnostiam v rámci hierarchie odpadového hospodárstva.

Dominantné postavenie medzi obalovými materiálmi má jednoznačne PET (polyetyléntereftalát). Tento materiál vstúpil na obalový trh na prelome storočí a jeho nástup bol skutočne veľmi razantný. Za pomerne krátky čas sa stal najpoužívanejším obalovým materiálom. Nahrádzal nielen sklenené obaly, ale v mnohých prípadoch i plastové obaly – z PVC (polyvinylchloridu), PE (polyetylénu) či PP (polypropylénu). Obaly z PET si našli uplatnenie pri balení potravín, nápojov, rôznych chemických prípravkov, ale i technických výrobkov.

Príspevok analyzuje mieru transpozície požiadaviek európskych predpisov z oblasti odpadovej politiky, energetickej únie a ochrany klímy do európskej a slovenskej reality prevádzkovania zariadení na energetické využívanie odpadov. Autor sa zamýšľa nad tým, do akej miery poskytuje predovšetkým komunálny odpad potenciál vstupnej suroviny pre uvedené zariadenia a súčasne uvažuje nad skutočnosťou, do akej miery uvedený prístup zodpovedá hierarchii odpadového hospodárstva.

Predmetom príspevku je analýza návrhu novely zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „novela zákona o odpadoch“), ktorá rieši oblasť stavebných odpadov.

Sme správcovská spoločnosť, ktorá prenajíma administratívne priestory ako kancelárie, resp. pre rôzne služby. Zaujímalo by nás, kto a za čo zodpovedá v rámci odpadov, ktoré vznikajú u jednotlivých nájomcov v našom objekte.

Dánsko plánovalo rozšíriť zber triedených odpadov o textil od roku 2022. Zber a nakladanie mali mať na starosti obce a financovať ho mali obyvatelia poplatkom za komunálny odpad. Pol roka pred zavedením systému bol termín posunutý najskôr na 1. júl 2023 s plánom uplatniť rozšírenú zodpovednosť výrobcov na textil. Čo tomu predchádzalo? V prvom rade množstvo štúdií a prieskumov, pričom niekoľko z nich bude uvedených v článku. Na štúdiách je zaujímavé, ako často sa severské krajiny spájajú, aby vytvorili spoločný systém a ako sa porovnávajú a učia navzájom.

Príspevok sa zaoberá podmienkami spoplatňovania množstvového zberu odpadu v komunálnom právnom priestore. Autor sa zamýšľa nad možnosťou právnej obrany obyvateľa obce v prípade, že obec spoplatňuje uvedený spôsob zberu odpadov v rozpore so zákonom.

Príspevok analyzuje klimatické dopady jednotlivých činností nakladania s odpadom vyjadrených v hierarchii odpadového hospodárstva. Uvedené dopady sa autor snaží premietnuť do slovenskej reality komunálneho odpadového hospodárstva. Analýza súčasne zahŕňa aj zahraničné prístupy k nakladaniu s komunálnym odpadom.

Novela zákona o odpadoch zmenila od 1. novembra 2021 názov znenia súhlasu pre zariadenie na zber vrátane zberného dvora? Čo sa zmenilo, ak prevádzkujeme zberný dvor ako súčasť zariadenia na zber?

Vedecko technický pokrok v minulých rokoch priniesol celý rad nových technológií, nových materiálov, nových aplikácií. Tradičné materiály sa nahradzovali novými, hľadali sa postupy s cieľom znižovať náklady, šetriť energie, pracovné sily. Pri mnohých inovatívnych riešeniach a materiáloch sa žiaľ niekedy nedocenili ekologické dopady, ako aj dopady, čo môže priniesť budúcnosť. Pri niektorých materiáloch sa ukazuje, že ich silný dynamický rozvoj spôsobuje a v budúcnosti bude spôsobovať i vážne ekologické problémy. Ide hlavne o problémy s narastajúcim odpadom. Aj preto sa v súčasnosti venuje veľká pozornosť hľadaniu alternatív a znižovaniu spotreby v minulosti ešte „progresívnych“ materiálov.

Nízka miera recyklácie niektorých odpadových komodít úzko súvisí aj s aplikačnými možnosťami výrobkov z recyklovaných položiek. Platí to najmä o zmesových komunálnych plastových odpadoch, ale aj o odpadoch z ojazdených autoplášťov. Tieto odpady možno pri ich vhodne zvolenom vzájomnom pomere a vhodnej technológii spolu recyklovať a výsledný produkt možno použiť napríklad na budovanie cyklotrás a cyklochodníkov.

Témou článku je oblasť stavebných odpadov v podmienkach SR. Stavebné odpady tvoria významnú časť z celkového množstva vzniknutých odpadov. Pre tento segment neexistujú aktuál­ne špecifické pravidlá, čo sa bude musieť zmeniť aj napríklad z dôvodu Plánu obnovy a odolnosti SR.

Zatiaľ sa Slovensko stále drží posledného možného termínu zavedenia zberu textilného odpadu z domácností, a to od 1. januára 2025. Z Ministerstva životného prostredia SR však už prenikajú prvé náznaky snahy o posunutie termínu o rok skôr. Spôsob financovania realizácie a prevádzkovania nemá jednotný záver. Jednou z možností je začleniť zber textilného odpadu pod povinnosti obce tak, ako to je v prípade biologicky rozložiteľných odpadov z domácností. Alternatívou je zaradiť textílie medzi výrobky, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov. Výdavky na zber a nakladanie s textilnými odpadmi z domácností by tak boli, zjednodušene povedané, preplácané obciam z príspevkov od výrobcov textílií. Práve o tejto možnosti si povieme viac. V posledných rokoch sa na Slovensku zbierajú textílie a šatstvo z domácností dobrovoľne, a to prostredníctvom charitatívnych a dobročinných organizácií. Zber je zameraný na opätovne použiteľné textílie a šatstvo, pričom použiteľnosť dosahuje miestami len 10 % [1].

Vo svete sú fosílne palivá dlhodobo využívané ako primárny zdroj energie, ktorý nás zásobuje elektrinou, teplom a využitím v doprave. Ubúdaním týchto fosílnych palív sa však zvyšuje ich vzácnosť, a teda aj cena. Je preto vhodné uvažovať nad alternatívnymi zdrojmi energií. V niektorých štátoch EÚ, ale aj mimo nej, využívajú palivá, ktoré sú obnoviteľné, ale aj ekonomicky a environmentálne výhodné. Takéto palivo sa nazýva odpadová biomasa. Odpadová biomasa je v podstate odpad ako každý iný, pokiaľ mu mierne upravíme jeho fyzikálne a chemické vlastnosti. Tak sa stáva z odpadovej biomasy palivo, ktoré môže elektrinou a teplom zásobovať veľké množstvo obyvateľstva. Zároveň má tento druh paliva veľkú výhodu v jeho uzavretom cykle. Týmto prispieva k udržateľnej ekonomike a zlepšeniu stavu životného prostredia, pričom má priaznivý dopad nielen na environmentálny, ale aj na ekonomicky aspekt veci. Pravé toto palivo môže v budúcnosti hrať významnú rolu v zabezpečovaní potrebného množstva elektrickej energie, čo je dôležité ako pre SR, tak aj pre EÚ a celý svet.

Veľký rozvoj nastal napríklad pri potrubných systémoch, no najväčší priestor pre aplikáciu plastov poskytli pravdepodobne obalové materiály a obalová technika. Tu našli plasty kvalitatívne i kvantitatívne najviac aplikácií. Rozsah a...

Analýzy triedeného zberu v mestách a obciach môžu poskytnúť informácie o behaviorálnom správaní obyvateľov, obsahu zbernej nádoby, teda zložkách, ktoré patria/nepatria do zbernej nádoby, tiež o podiele odpadov z obalov a neobalových výrobkov, materiálovom zložení odpadov a ďalších ukazovateľoch. NATUR-PACK, a. s. ako organizácia zodpovednosti výrobcov (ďalej len „OZV“) na základe dostupných metodológií pre odber vzoriek komunálnych odpadov, ich štruktúry, zloženia a spôsobu zberu najmä v SR a ČR vypracovala vlastnú Metodiku na kontrolu znečistenia triedeného odpadu v zberných nádobách a na stanovenie podielu obalov a neobalových výrobkov v zberných nádobách na triedený zber. Využitím tejto metodiky sme chceli zistiť, ako je na tom Slovensko s triedeným zberom.

Útlm baníctva a naň nadväzujúcich odvetví je už realitou, pričom dôvody sú rôzne (ekonomické, ekologické i politické). Čo však s vybudovanou infraštruktúrou, priestormi a ľuďmi, ktorí prídu o prácu? Konverziu banskej činnosti a prípravu a rea­lizáciu nových projektov má finančne podporiť i vláda vrátane použitia európskych zdrojov. Jedným z možných riešení pre konverziu banskej činnosti môže byť aj recyklácia plastového odpadu.

Podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o odpadoch“) máme ako pôvodca odpadu povinnosť minimálne 1-krát ročne odovzdať odpad, ktorý nám vznikol. Máme však na recepcii box na malé batérie a tých je iba pár kusov za rok. Odber odpadu však firmy podmieňujú minimálnym množstvom, ktorý nie sme schopní sústrediť ani za 5 rokov. Čo môžeme urobiť s malými batériami, aby sme dodržali zákon?

Triedenie odpadu je podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (­ďalej len „zákon o odpadoch“) delenie odpadov podľa druhov, kategórií alebo iných kritérií alebo oddeľovanie zložiek odpadov, ktoré možno po oddelení zaradiť ako samostatné druhy odpadov.