Recyklácia - strana 5

Koncom 80. rokov minulého storočia bola na československý trh uvedená novinka – nealkoholický nápoj balený v nových plastových fľašiach z polyetyléntereftalátu (ďalej len „PET“). Nový obal si získal obľubu u spotrebiteľov a zakrátko aj u výrobcov a plničov ďalších nealkoholických nápojov, najmä minerálnych vôd. Dôvodov rýchleho rastu obľuby tohto obalu u producentov nápojov bolo hneď niekoľko – ľahkosť, nerozbitnosť, hygienický aspekt, obal bol jednorazový a odpadli problémy so zvozom vratných obalov a ich prípravou pre ďalšie, opakované použitie. Nezanedbateľnou bola aj nižšia nadobúdacia cena obalu.

Najneskôr do 5. júla 2020 by mali vo väčšine vstúpiť do účinnosti legislatív členských štátov EÚ zmeny ako nové definície, vyššie recyklačné ciele, minimálne požiadavky na systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov, rozšírenie povinného triedeného zberu pre textil do konca roku 2025 či boj s potravinovým odpadom, ktoré prináša tzv. odpadový balík.

Každá priemyselná spoločnosť je závislá od dodávok surovín a energie, ktorých zásoby z globálneho hľadiska možno považovať za nedostatočné. Nedostatok nerastných surovín sa prejavuje nedostatkom kovov. Kovy využívané najmä v moderných technológiách z dôvodu ich špecifických vlastností sa v súčasnosti nedajú nahradiť inými materiálmi. 

Neoddeliteľnou súčasťou manažérstva zberu odpadov je aj zneškodnenie odpadu. Druhá časť príspevku rozoberá dve možnosti zneškodňovania, a to progresívnu metódu spaľovania odpadu a na druhej strane najjednoduchšiu, najstaršiu a najrozšírenejšiu metódu skládkovania odpadov.

Určujúcim právnym predpisom pre stavebné odpady je zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o odpadoch“), v ktorom je obsiahnuté nakladanie so stavebnými odpadmi vrátane jeho zberu, zhromažďovania, zhodnocovania, prípadne zneškodňovania.

Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 z 5. júna 2019 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie (ďalej len „smernica SUP“) je podpora prístupov upriamených na predchádzanie vzniku odpadu, ako najvyššieho stupňa hierarchie odpadového hospodárstva, ako aj pre dosiahnutie prechodu na obehové hospodárstvo v kontexte dosiahnutia cieľa trvalo udržateľného rozvoja. Jej zavedením a vykonávaním by sa malo prispieť k rozvoju udržateľných spôsobov výroby a spotreby, podpore a využívaniu opakovane použiteľných obalov a výrobkov pred jednorazovými, triedeného zberu na účely recyklácie, k zvýšeniu informovanosti spotrebiteľov a iných prístupov smerujúcich k znižovaniu vzniku odpadu.

Najväčší podiel v komunálnom odpade majú obaly. Nie sú to len plastové obaly, ale aj obaly z papiera, kartónu, kovu či skla. Táto skutočnosť vyplýva aj z toho, že väčšina tovarov, najmä potravinárskych, musí byť pred vstupom na trh v niečom zabalená a vyžadujú si to hygienické, technické a aj obchodné podmienky. Obal má chrániť zabalený tovar pred znehodnotením, poškodením, znečistením, má zaručiť jeho trvácnosť, lepšiu a bezpečnú manipuláciu, prepravu a podobne.

Pri nakladaní s vybranými druhmi odpadov majú svoje povinnosti aj obce. Občanov majú obce nielen informovať, ale im aj poskytnúť možnosť vhodného odovzdania týchto odpadov. V prípade elektrozariadení, batérií a akumulátorov je tých možností niekoľko.

Každoročný nárast objemu odpadov je globálny celosvetový problém. Napriek rôznym snahám a opatreniam sa tento rast nedarí zastaviť a zdá sa, že úspechom by bolo aj len spomalenie jeho rastu. Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. definuje odpad ako hnuteľnú vec alebo látku, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť. Podobne asi odpad definuje odpadová legislatíva v ostatných štátoch. Keďže „držiteľom“ je človek, je zrejme opodstatnený predpoklad, že nárast objemov odpadov úzko súvisí s rastom populácie.

Ako vznik odpadov z triedeného zberu, správne vedenie evidencie a ohlasovanie údajov súvisí s úrovňou vytriedenia odpadov v obci, s plnením cieľa zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v komunálnom odpade a s plnením štandardu zberu sa dozviete v nasledujúcom príspevku.

Plastové tašky vyvolávajú v EÚ špecifickú pozornosť v posledných 15 rokoch. Od štúdií zameraných na výrobný sektor, posúdenie hospodárskych a sociálnych vplyvov rôznych politík na zníženie množstva plastových tašiek na jedno použitie [1], cez posúdenie životného cyklu (tiež ako „life cycle ­assessment“ alebo „LCA“) jednotlivých druhov plastových tašiek (aj v porovnaní s inými druhmi tašiek, napr. papierovými, textilnými), štúdií vplyvu oxo-degradovateľných plastových tašiek na životné prostredie (ďalej len „ŽP“) či v poslednej dobe ich bio­degradovateľných „alternatív“, ktoré majú nahradiť produkciu plastových tašiek vyrobených z konvenčných plastov. Na základe toho sú prijímané ciele znižovania ich spotreby, upravuje sa reportovanie v EÚ či zavádzajú iné opatrenia na úrovni jednotlivých štátov.

Po preskúmaní „Súhlasu na prípravu odpadu na opätovné použitie“ sme obdržali rozhodnutie, ktoré dopĺňa do výrokovej časti pôvodne vydaného rozhodnutia iba vetu „R3 – Recyklácia alebo spätné získavanie organických látok, ktoré nie sú používané ako rozpúšťadlá“? O aký kód činnosti nakladania vlastne v tomto prípade ide?

Ojazdené pneumatiky z automobilov a kolesovej dopravnej techniky tvoria nezanedbateľnú časť každoročne narastajúceho objemu odpadov. Objem pneumatík narastá z dôvodu minimalizácie ich protektorovania, t.j. obnovy ojazdeného dezénu, nárastu predaja nových automobilov, ale i z dôvodu neklesajúceho podielu dovozu a predaja starších, ojazdených automobilov vybavených i ojazdenými pneumatikami. Odpad z ojazdených pneumatík je problémom prakticky všade vo svete a jeho objem každoročne rastie. Recyklácii ojazdených pneumatík sa preto venuje potrebná pozornosť, pričom má niekoľko technologických stupňov.

Na Slovensku sa dlhodobo diskutuje o efektívnosti a vhodnosti nastavenia systému triedeného zberu komunálnych a priemyselných odpadov z obalov a celého systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov, pričom viacerí aktéri systému upozorňujú na jeho problémy a nedostatky. Predmetom tohto článku je predstavenie rakúskeho systému zberu komunálnych a priemyselných odpadov z obalov, ktorý môže slúžiť ako inšpirácia na zlepšenie nášho slovenského systému odpadového hospodárstva.

V odpadovom hospodárstve nastáva na Slovensku revolúcia. Súvisí to s približovaním cieľov, ktoré máme v tejto oblasti stanovené. Najbližším je povinnosť zaviesť triedený zber kuchynského biologicky rozložiteľného odpadu od roku 2023 pre všetky samosprávy, pričom pre väčšinu z nich táto povinnosť nadobúda účinnosť už 1. januára 2021.

Príspevok poukazuje na vývoj zloženia komunálnych odpadov na Slovensku v porovnaní rokov 2010, 2017, 2018 a 2019. Za sledované obdobie došlo k nárastu celkovej produkcie komunálnych odpadov, pod čo sa podpísal predovšetkým nárast biologicky rozložiteľného odpadu, ako aj papiera a lepenky, plastových odpadov a predovšetkým kovových odpadov. Napriek tejto skutočnosti má SR rezervy v zhodnocovaní komunálneho odpadu, čo sa prejavuje v neplnení cieľov v oblasti materiálového zhodnocovania odpadov a nepriaznivej štruktúre zloženia komunálnych odpadov.

Ochranu zdravia ľudí, životného prostredia, trvalo udržateľný rozvoj, klimatické zmeny, znižovanie uhlíkovej stopy či obehové hospodárstvo a cirkulárnu ekonomiku spája okrem iného aj jeden závažný problém – celosvetovo narastajúci objem odpadu a hľadanie ciest a spôsobov na jeho znižovanie a zastavenie tempa rastu. Návrhy riešení sú prijímané na globálnych aj národných úrovniach. Týkajú sa znižovania odpadov ako celku, ciest na predchádzanie ich vzniku, ale aj jednotlivých problémových komodít odpadov.

Striebro patrí do skupiny ušľachtilých kovov (ďalej len „UK“). Skupinu UK tvoria zlato, striebro a kovy platinovej skupiny: platina, ruténium, ródium, paládium, osmium a irídium. Ušľachtilé kovy sa vyznačujú malou chemickou reaktivitou, vysokou koróznou odolnosťou a vysokou cenou. Striebro dosahuje najvyššiu elektrickú a tepelnú vodivosť zo všetkých kovov. Vďaka tomu nachádza široké uplatnenie v oblasti elektrotechniky. Svetová produkcia striebra v roku 2019 dosiahla úroveň 26 000 ton. V porovnaní s rokom 2018 došlo k poklesu o viac ako 300 ton. Podiel recyklovaného striebra v roku 2019 v porovnaní s rokom 2018 naopak vzrástol a dosiahol úroveň 5 200 ton. Cena striebra sa dlhodobo udržuje na úrovni približne 450 eur za kilogram.

Obaly, najmä obaly z plastov a odpad z nich, tvoria v súčasnosti najväčší podiel komunálneho odpadu. Ich podiel každoročne nielenže neklesá, práve naopak, rastie, a to aj napriek rôznym opatreniam a legislatívnym krokom. Napriek globálnemu rastu je v prípade niektorých obalov a obalovín badať pokles ich výskytu, hoci mierny. Priaznivo sa prejavil zákaz bezplatných „igelitiek“ a ich spoplatnenie, kroky v oblasti jednorazového riadu, pohárov, priaznivý efekt sa očakáva od spoplatnenia PET nápojových fliaš. Čoraz viac silnejú hlasy o zvýšení podielu tzv. bezobalového predaja. Určite je to príspevok k znižovaniu spotreby obalov, a tým aj k znižovaniu objemu odpadov z obalov. Ale dá sa všetko predávať bez obalov?

Prvá časť príspevku bola zameraná na opis technologickej evolúcie skládok či problematiku ohľadom článku 4 smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušenú určitých smerníc. Pokračovanie príspevku sa zameria na zvyšky a limity recyklácie, ale aj úlohu skládok v 21. storočí a ich perspektívu.