Ochrana osobných údajov - strana 2

Príspevok sa zaoberá podmienkami spracúvania osobných údajov obecnými knižnicami a poukazuje na základné povinnosti knižníc pri spracúvaní osobných údajov, predchádzajúcu právnu úpravu, príklady z praxe a odporúčania s cieľom zabezpečiť náležitú ochranu osobných údajov.

Príspevok vychádza z právnej úpravy zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane oznamovateľov“) z hľadiska územnej samosprávy. V spracovaných 20 bodoch príspevok reaguje na aktuálny právny stav a uvádza odporúčania k obsahu interného riadiaceho aktu (vnútornej smernice) obce, resp. zamestnávateľa. Je potrebné na úvod spomenúť, že zákon o ochrane oznamovateľov sa v roku 2022 doposiaľ nenovelizoval.

Počas trvania pracovného pomeru zamestnávateľ disponuje množstvom osobných údajov zamestnanca. Po skončení pracovného pomeru právny vzťah zamestnanca a zamestnávateľa zaniká, v databázach a informačných systémoch zamestnávateľa však množstvo osobných údajov zamestnanca ostáva.

Príspevok sa zaoberá povinnosťou obcí ako prevádzkovateľov viesť záznamy o spracovateľských činnostiach, ktoré patria medzi najdôležitejšie dokumenty v oblasti ochrany osobných údajov. Článok približuje túto problematiku porovnaním s predchádzajúcou právnou úpravou, príkladmi z praxe a odporúčaniami v súvislosti s vedením záznamov o spracovateľských činnostiach.

Zamestnávatelia od 29.11.2021 môžu zisťovať, či sú ich zamestnanci zaočkovaní, či prekonali ochorenie COVID-19, alebo či majú negatívny PCR alebo antigénový test. Pri kontrole covid passov, dokladov o prekonaní koronavírusu alebo testov, ako aj pri samotnom testovaní zo strany zamestnávateľa dochádza k spracúvaniu osobných údajov zamestnancov, a to za účelom zabezpečenia ochrany zdravia pri práci. V príspevku prinášame vzory dokumentov.

Príspevok sa zaoberá sankciami v oblasti ochrany osobných údajov, pričom poukazuje najmä na pokuty a poriadkové pokuty za porušenie ochrany osobných údajov, na podmienky ukladania pokút a poriadkových pokút, ako aj na trestné činy na úseku ochrany osobných údajov.

Mnoho obcí a miest, ale aj školy, príspevkové a rozpočtové organizácie majú svoje účty na Facebooku s cieľom upozorniť na služby obecnej samosprávy či na aktivity konané v obci/meste. Facebook patrí medzi najväčšie a najúspešnejšie sociálne siete, preto sa z neho stal nielen komunikačný nástroj týchto subjektov smerom k verejnosti, ale aj marketingový nástroj.

Príspevok sa zaoberá problematikou monitorovania kamerovým systémom prevádzkovaným obcou z hľadiska ochrany osobných údajov. V príspevku je poukázané najmä na právne základy monitorovania, povinnosti obce týkajúce sa informovania dotknutých osôb o monitorovaní, požiadavky na primeranosť doby uchovávania videozáznamov, bezpečnosť pri spracúvaní osobných údajov, právo dotknutej osoby na prístup k videozáznamu, ako aj na niektoré nedostatky vyskytujúce sa v praxi a návrhy na ich odstránenie.

Príspevok sa zaoberá zmluvou o poverení spracúvaním osobných údajov, ktorou môže obec poveriť sprostredkovateľa spracúvaním osobných údajov v prípadoch, keď je to vhodné najmä vzhľadom na povahu spracúvania, ako aj na personálne a materiálne dôvody. V príspevku sa poukazuje najmä na náležitosti tejto zmluvy a niektoré nedostatky v praxi vrátane odporúčaní na ich odstránenie.

Príspevok sa zaoberá vymedzením zákonných podmienok spracúvania rodného čísla obcami, porovnaním s predchádzajúcou právnou úpravou, príkladmi z praxe a niektorými prípadmi spracúvania rodného čísla podľa osobitných právnych predpisov.

Príspevok sa zaoberá niektorými právami dotknutých osôb podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (ďalej len „nariadenie GDPR“).

  Príspevok sa zaoberá porušením niektorých povinností pri spracúvaní osobných údajov zamestnancov. Niektoré obce uvádzajú v pracovných zmluvách a dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nadbytočné osobné údaje. Okrem toho pracovné zmluvy a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru často obsahujú súhlas so spracúvaním osobných údajov zamestnanca na pracovnoprávne účely, ktorý považujeme za neplatný. Dokonca sa možno stretnúť aj so situáciou, keď obce bez právneho základu zverejňujú na svojich webových sídlach pracovné zmluvy a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Platná právna úprava ustanovuje obciam viac povinností vyplývajúcich predovšetkým zo zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), ale tiež z viacerých osobitných právnych predpisov. Obce však často najmä z personálnych a materiálnych dôvodov porušujú viaceré povinnosti, ktoré im ukladá platná právna úprava. Na základe vykonanej analýzy v príspevku poukážeme na porušenie niektorých povinností obcami najmä v oblasti zverejňovania informácií, prijímania všeobecne záväzných nariadení obce, ako aj ochrany osobných údajov.

 Vyberáme z portálu www.pracovnepravo.sk V poslednej dobe sa pravidelne objavujú otázky,  či je zamestnávateľ oprávnený vydať  svojim zamestnancom pokyn, ktorým im ukladá povinnosť absolvovať testovanie na Covid-19. Toto testovanie zorganizuje zamestnávateľ a uhradí náklady s ním spojené.

V časti Súvisice formuláre a dokumenty pod textom uverejňujeme vzorsmernice o postupe zíksavania a aktualizácie osobných údajov. Vzor nemá záväzný charakter, je len vo forme odporúčania.

Podľa § 13 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) zamestnávateľ má povinnosť v pracovnoprávnych vzťahoch zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania, ktorá je ustanovená pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v z. n. p. (ďalej len „antidiskriminačný zákon“).

Po potvrdení ochorenia COVID-19 aj na území Slovenskej republiky bolo prijatých množstvo opatrení, ktoré zasahujú nielen do pracovnoprávnych vzťahov. Jedným z týchto opatrení je aj ochrana zamestnancov pred šírením nákazy na pracovisku a s tým spojená ochrana verejného zdravia.

Opatrenia, ktoré sú zavádzané od potvrdenia ochorenia COVID 19 zasahujú nielen do pracovnoprávnych vzťahov. Mnohí zamestnanci začali pracovať z domu, formou tzv. home office. Home office ako inštitút nebol v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) bližšie rozpracovaný, a to do času prijatia zákona č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 66/2020 Z. z.“).

Pri spracúvaní osobných údajov dochádza k zásahom do základných práv a slobôd jednotlivcov. V súčasnosti sa otvára množstvo verejných diskusií na túto tému, ktoré smerujú predovšetkým k posúdeniu, či niektorý zásah nie je neprimeraný vzhľadom na chránený záujem alebo dokonca protiprávny. V podobnom duchu dochádza k stretom aj na politickej scéne. Takéto spory budú vznikať pravdepodobne častejšie, ako sme zvyknutí a neraz skončia na súdoch, vrátane Ústavného súdu SR, ako je avizované aj v prípade ustanovení čl. IV zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (tzv. špehovacia novela v rámci lex korona).

V súvislosti s preventívnymi opatreniami, ktoré Slovensko zavádza pre obmedzenie šírenia vírusu SARS-CoV-2 Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky / UOOU SR /  reaguje na  najčastejšie otázky pri spracúvaní osobných údajov.