Iné dane - strana 4

V ostatnom čase bola mediálna pozornosť venovaná téme parkovacích politík a rôzne obce a mestá v súčasnosti zvažujú rôzne modely regulácie pohybu a parkovania automobilov na ich území. Predpokladanou súčasťou týchto modelov je aj určitá forma spoplatnenia. Pochopiteľne, v danej súvislosti vyvstáva aj otázka, akému režimu by prípadný poplatok mal podliehať z hľadiska DPH. Predmetom tohto článku je poskytnúť stručné zhrnutie základných konceptov, na ktoré je nutné prihliadať pri posudzovaní režimu odplát za parkovanie z hľadiska DPH.

V zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) bol zavedený tuzemský prenos daňovej povinnosti v sektore stavebníctva s účinnosťou od 1. januára 2016. Uvedený režim prenosu sa vzťahuje aj na obce, ktoré majú postavenie platiteľov dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“). V príspevku uvádzame, kedy obci vznikne daňová povinnosť v súvislosti s prijatými stavebnými prácami a kedy a v akom rozsahu jej vznikne právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“).

Pojmom „nadobudnutie tovaru“ sa rozumie nákup tovaru z iného členského štátu. Nadobudnutie tovaru v Slovenskej republike je predmetom zdanenia daňou z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Nadobúdateľom tovarov z iných členských štátov Európskej únie môže byť aj obec. V príspevku uvádzame prípady, kedy sa obec môže alebo musí registrovať pre DPH na účely registrácie z titulu nadobúdania tovarov.

Registrácia pre daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) nie je výlučne výsadou podnikateľských subjektov. Platiteľom DPH na základe zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) môže byť aj obec. V súvislosti s posúdením postavenia obce ako platiteľa DPH je dôležité poznať podstatu pojmov používaných v zákone o DPH. V príspevku uvádzame, za akých podmienok sa obec v rámci svojej vedľajšej činnosti môže stať platiteľom DPH.

Predmetom príspevku je účtovanie dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v štátnej správe a samospráve v prípade tuzemského prenosu daňovej povinnosti pri stavebných prácach a účtovanie DPH v prípade obstarania dlhodobého majetku formou finančného nájmu s právom kúpy prenajatej veci.

Sme príspevková organizácia zriadená mestom. Činnosť máme rozdelenú na hlavnú a vedľajšiu (podnikateľskú) činnosť. Sme registrovaní ako platiteľ DPH z podnikateľskej činnosti. Sme ako celková organizácia platiteľmi DPH? Keď vystavím faktúry z hlavnej činnosti, musím uviesť na faktúrach IČ DPH, aj keď nie sme platiteľmi DPH z tejto činnosti? Pri dotáciách – „neoprávnený výdavok je DPH, ak je nárokovateľná na vrátenie akýmkoľvek spôsobom“ − sme považovaní za platiteľov DPH aj v prípade, keď dotáciu dostaneme na hlavnú činnosť? Hlavné činnosti sú – športová činnosť: staráme sa o rozvoj, prosperitu a ochranu záujmov svojich členov a zamestnancov, pričom im poskytujeme odbornú poradenskú a servisnú službu; vytvárame ekonomické, materiálno-technické, personálne a odborné podmienky na telovýchovnú činnosť organizácie; organizujeme a zabezpečujeme širokú paletu telovýchovných, športových a turistických činností; zabezpečujeme tvorbu a rast vlastných finančných zdrojov a zodpovedáme za ich čo najracionálnejšie využitie; budujeme, prevádzkujeme a udržiavame svoje, ako aj jej zverené telovýchovné a turizmu účelovo zriadené prostriedky a zariadenia;, vedľajšie činnosti: prevádzkovanie športových zariadení, prevádzkovanie zariadení slúžiacich na regeneráciu a rekondíciu, ubytovacie služby, prenájom nehnuteľností, prenájom zariadení, budov a objektov, reklamné a marketingové služby.

Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2015 Z. z. (ďalej len „zákon o dani z motorových vozidiel“) je oslobodené vozidlo osobnej pravidelnej dopravy vykonávajúce prepravu na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme. V príspevku sa zaoberáme odpoveďou na otázku, či prípojné vozidlo, ktoré slúži na prepravu batožiny spolu s autobusom vykonávajúcim prepravu na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme, je tiež oslobodené od dane.

Obec uzatvorila zmluvu o kultúrnom podujatí podľa § 51 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len „Občiansky zákonník“) s fyzickou osobou o vystúpení na obecnej akcii. Požadovanú odmenu vyplatí dotyčnej osobe v hotovosti po akcii. Do zmluvy sa uviedla klauzula, že obec nenesie voči konkrétnej osobe (meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia) žiadne záväzky týkajúce sa jeho daňových povinností. Je takýto postup správny? Má obec ďalšie povinnosti, napr. voči daňovému úradu?

V letnom dvojčísle časopisu sme priniesli prvú časť príspevku, zaoberajúceho sa problematikou dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na veľmi rozsiahlu tému sme sa rozhodli príspevok rozdeliť do dvoch častí, aby sme vám mohli priniesť čo najviac praktických príkladov z rôznych oblastí uplatňovania DPH.

Od 1. júla 2017 sa upravila výška životného minima. Je to dôležitý parameter aj v mzdovej učtárni, pretože od neho sú odvodené nárokové plnenia ako napr. daňový bonus, daňové úľavy, ďalej aj nepostihnuteľné sumy, ktoré majú priamy vplyv na výšku zrážok realizovaných zo mzdy zamestnanca na základe núteného výkonu rozhodnutia.

Podľa § 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) je obec samostatný územný samosprávny a správny celok SR; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom o obecnom zriadení samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov.

Slovenský platiteľ DPH obstaral tovar (náhradné diely k automobilom) z iného členského štátu (ČR) od českého platiteľa DPH. Faktúra bola vystavená 31. 3. 2017, tovar dodaný 22. 3. 2017. V daňovom priznaní k DPH za mesiac marec ju neuviedol, faktúru dostal 15. 5. 2017. Musí podať dodatočné daňové priznanie k DPH a dodatočný kontrolný výkaz k DPH za mesiac marec 2017? Daňová povinnosť vznikla dňom vyhotovenia faktúry (31. 3. 2017), nárok na odpočítanie DPH vtedy, keď faktúru dostal (15. 5. 2017)? Slovenský platiteľ DPH obstaral službu (servis vozidla) z iného členského štátu (ČR) od českého platiteľa DPH. Faktúra bola vystavená 3. 4. 2017 a služba ­dodaná 31. 3. 2017. V daňovom priznaní k DPH za mesiac marec ju neuviedol, faktúru dostal 15. 5. 2017. Musí podať dodatočné daňové priznanie k DPH a dodatočný kontrolný výkaz k DPH za mesiac marec 2017? Daňová povinnosť vznikla dňom dodania služby (31. 3. 2017), nárok na odpočítanie DPH rovnako 31. 3. 2017.

Spoločnosť je platiteľom DPH. Jednou z jej činností je prenájom bytových a nebytových priestorov. Niekoľko nehnuteľností spoločnosť vlastní a niektoré si prenajíma. Nájomníkmi sú občania aj podnikatelia. Nebytové priestory a jeden byt sú v súčasnosti prenajaté zdaniteľným osobám – teda podnikateľom a obchodným spoločnostiam. Ostatné byty sú prenajaté nezdaniteľným osobám, teda občanom. Všetky merače elektrickej energie, plynu, vody a tepla sú evidované na spoločnosť. Skutočnú spotrebu energií refakturujeme nájomníkom. Ak určité obdobie nehnuteľnosť nie je prenajatá, sú energie vlastnou spotrebou (elektrina na svietenie a bezpečnosť, voda na upratovanie a teplo na temperovanie). Ako treba správne vystavovať daňové doklady? Má skutočnú spotrebu energií nájomníkom spoločnosť refakturovať s DPH podľa § 19 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) alebo bez DPH ako prechodnú položku podľa § 22 ods. 3 cit. zákona? Je samozrejmé, že zdaniteľné osoby majú záujem o refakturáciu s DPH, aby si daň mohli odpočítať.

Poľský dodávateľ opravoval výrobné zariadenie – stroj, na ktorom musel vymeniť poškodený náhradný diel v hodnote 700 €. Za uvedené práce vystavil dve faktúry nasledovne: faktúra za opravu stroja: 1 300 €, faktúra za náhradný diel: 700 € (náhradný diel bol v rámci opravy namontovaný do stroja). Považujú sa obidve faktúry ako poskytnutie služby v rámci EÚ, alebo faktúru za náhradný diel treba považovať za dodanie tovaru z EÚ?

Je príspevok na ošatenie matrikárky (ošatné) za rok zdaňovaný a platí sa z neho aj poistenie do Sociálnej a zdravotnej poisťovne?

Zamestnanci, ktorí v zdaňovacom období 2016 poberali zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti uvedené v § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), môžu si ročnú daň z týchto príjmov vyrovnať sami prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby typ A alebo u zamestnávateľa, požiadaním o vykonanie ročného zúčtovania (RZ).

V predchádzajúcej časti sme sa venovali právnej úprave povoľovania odkladu platby, návrhu na začatie konania o odklade alebo splátkovej úhrady dane ako aj možnosti zabezpečenia dlžnej sumy.

V predchádzajúcej časti článku som sa venovala dôvodom na vytvorenie vnútorného predpisu pre oblasť účtovníctva v obci a jeho štruktúre. V pokračovaní sa zaoberám ďalšími okruhmi účtovníctva, ktoré by mali byť zahrnuté vo vnútornom predpise pre oblasť účtovníctva v obci.

Vpredchádzajúcej časti sme sa venovali legislatívnej úprave podania daňového priznania, opravného daňového priznania a dodatočného daňového priznania a tiež podaniu daňového priznania, opravného daňového priznania a dodatočného daňového priznania podľa zákona o miestnych daniach.

V zmysle § 75 ods. 2 Zákonníka práce v je zamestnávateľ povinný pri skončení pracovného pomeru vydať zamestnancovi okrem iného: Potvrdenie o poskytnutej mzde za vykonanú prácu pre ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti. V zmysle § 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov je zamestnávateľ povinný vystaviť uvedené potvrdenie do 10. februára po skončení zdaňovacieho obdobia, prípadne do 10. marca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa podáva daňové priznanie. (Zamestnanec sa môže počas roka opäť zamestnať u toho istého zamestnávateľa). Podľa ktorého zákona treba postupovať? Vystaviť potvrdenie o mzde za vykonanú prácu pre ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti pri skončení pracovného pomeru podľa Zákonníka práce alebo vystaviť potvrdenie po skončení roka podľa zákona o dani z príjmov? Potvrdenie na výpočet podpory v nezamestnanosti – v prípade, ak zamestnanec pri skončení pracovného pomeru podpíše prehlásenie, že potvrdenie na výpočet podpory v nezamestnanosti nepotrebuje, je zamestnávateľ povinný napriek tomu predmetné potvrdenie vystaviť?