Hlavný kontrolór - strana 9

Obce zostavujú svoj rozpočet a predkladajú ho na schválenie v období konania volieb do orgánov samosprávy obcí. Voľby do orgánov samosprávy obcí sa konajú 15. novembra 2014. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) sa funkčné obdobie obecného zastupiteľstva končí zložením sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva.

V seriáli príspevkov o vykonávaní predbežnej finančnej kontroly v prostredí územnej samosprávy sa v poslednej časti zameriavam na výdavkové finančné operácie s bezhotovostným charakterom. Tieto finančné operácie nepochybne tvoria najvyšší objem z množstva finančných operácií v prostredí obcí, rozpočtových či príspevkových organizácií. Vykonávanie predbežnej finančnej kontroly tohto typu finančných operácií je obligatórnym ustanovením zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o finančnej kontrole a vnútornom audite“). V zmysle ust. § 6 ods. 1 tohto zákona orgán verejnej správy vykonáva predbežnú finančnú kontrolu v pripravovanej fáze finančnej operácie (pri jej výdavku).

V deň návštevy obecného kontrolóra sa chceli poslanci zúčastniť kontrolného dňa na obecnom úrade. Stretnutie s kontrolórom bolo vopred dohodnuté. Dôvodom bola mienená kontrola dokladov a faktúr, nakoľko tieto neboli zverejnené na internetovej stránke obce minimálne tri mesiace. O absencii tohto zverejnenia bola starostka ústne poslancami informovaná. Ďalším dôvodom plánovanej kontroly bol nesúhlas poslancov s hospodárením obce a skutočnosť, že starostka poslancom opakovane uvádza informácie, o nepravdivosti ktorých si je vedomá. Poslanci vyzvali kontrolóra, aby podal vysvetlenie k danej situácii, ktoré však bolo účelové a vyhovujúce jemu a starostke a neobsahovalo žiadne nové a pre nás relevantné informácie. Na priamu žiadosť adresovanú pracovníčke a kontrolórovi o predloženie dokladov sme dostali odpoveď, že starostka si čerpá dovolenku a vyslovene zakázala vydať účtovné doklady k nahliadnutiu. Na tomto fakte nezmenila nič ani prítomnosť kontrolóra. Máme schválené aj uznesenie, že sa môžeme zúčastňovať kontrolných dní vtedy, keď je prítomný pán kontrolór. Vlastne sme sa nedostali k žiadnym dokladom, a takto nemôžeme vykonávať kontrolu, hoci máme pocit, že v zákone sa to priam uvádza, že poslanci majú vykonávať kontrolnú činnosť.

V prvej časti príspevku sa venujem najčastejšie zisťovaným nedostatkom pri vládnych auditoch prostriedkov štátnej rozpočtu v územnej samospráve vo financovaní z prostriedkov štátneho rozpočtu. Správy finančnej kontroly (so sídlom v Bratislave, vo Zvolene a v Košiciach), sú zriadené na základe zákona č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v z. n. p. a sú oprávnené vykonávať v obciach vládny audit.

Témou príspevku zo seriálu o inštitúte predbežnej finančnej kontroly v územnej samospráve je realizovanie predbežnej finančnej kontroly výdavkových finančných operácií, ktoré majú hotovostný charakter. V príspevku je definovaný spôsob vykonávania predbežnej finančnej kontroly na praktických príkladoch z praxe. Výdavkové finančné operácie v subjektoch územnej samosprávy predstavujú nepochybne najväčší objem, pričom tok týchto výdavkových operácií je pravidelne kontrolovaný mechanizmami vnútornej kontroly aj vonkajšej kontroly.

V tejto časti príspevku o vykonávaní predbežnej finančnej kontroly pripravovaných finančných operácií som sa zameral na príjmové finančné operácie. Tie zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o finančnej kontrole a vnútornom audite“) charakterizuje ako finančné operácie v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 písm. j) zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky v súlade s ustanoveniami § 8a ods. 7 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy“) vydáva na začiatku roka pre subjekty verejnej správy pokyny na finančné zúčtovanie vzťahov so štátnym rozpočtom (ŠR).

V predchádzajúcej časti príspevku som sa venoval inštitútu inkompatibility (nezlučiteľnosti) výkonu funkcie hlavného kontrolóra obce s inými funkciami a činnosťami. Pokračovanie článku je venované druhému odlišnému inštitútu, a to obmedzeniam pri výkone funkcie hlavného kontrolóra obce. Rozdelenie je takto názorné z dôvodu, že oba inštitúty sa v aplikačnej praxi častokrát nesprávne zamieňajú.

V príspevku sa venujem jednému z prvkov „trojdelenia“ moci v územnej samospráve, a to hlavnému kontrolórovi obce, ktorý v rámci dosahovania rovnováhy medzi subjektmi obecnej samosprávy zabezpečuje univerzálny výkon kontroly v podmienkach obce. Príspevok sa zameriava na statusové otázky inštitútu hlavného kontrolóra obce, konkrétne na inštitút nezlučiteľnosti a obmedzení pri výkone funkcie hlavného kontrolóra obce. V článku využívam kritickú metódu, v zmysle ktorej analyzujem stav de lege lata (platnú právnu úpravu), poukazujeme na aplikačné problémy, rozhodovaciu prax súdov a v konečnom dôsledku formulujem vlastné hodnotiace názory a ponúkam návrhy v rovine de lege ferenda (zlepšenia právnej úpravy). Prezentované návrhy de lege ferenda môžu prispieť ku skvalitneniu fungovania obecnej samosprávy, a to najmä vo svetle prebiehajúcej reformy verejnej správy.

Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) predpokladá, že každá obec má mať obsadenú pozíciu hlavného kontrolóra. V tomto smere sa treba bližšie zaoberať výkonom funkcie hlavného kontrolóra, ako aj skutočnosťami, ktoré počas výkonu jeho funkcie môžu nastať, pričom v tomto článku som sa zameral hlavne na dlhodobú práceneschopnosť hlavného kontrolóra, prípadne odchod hlavnej kontrolórky na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, čím je spôsobená dlhodobá absencia hlavného kontrolóra v práci. V praxi sa často stretávam s takýmito prípadmi, pričom treba poukázať na jednotlivé úskalia tohto problému.

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky („NKÚ SR“) vykonal v 2. polroku 2013 kontrolu s osobitným zameraním na dlhovú politiku vybraných miest a obcí. Ide o aktuálnu a celospoločenskú tému, ktorá súvisí s vývojom verejných financií v subjektoch územnej samosprávy.

Obec je povinná si dať po ukončení príslušného rozpočtového roka overiť svoju účtovnú závierku audítorom v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. Takúto povinnosť definuje ustanovenie § 16 ods. 3 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v z. n. p. (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy“).

Príspevok venovaný vykonávaniu predbežnej finančnej kontroly som sa rozhodol napísať po množiacich sa otázkach a nejasnostiach zo strany zamestnancov v územnej samospráve, no najmä po často sa vyskytujúcich nedostatkoch zistených Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky v subjektoch územnej samosprávy.

V predchádzajúcich príspevkoch sme sa venovali problematike spracovania záverečného účtu obce, upriamili sme pozornosť na novelizované ustanovenia zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len“ zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy“), ktorý je základnou legislatívnou normou upravujúcou zostavenie záverečného účtu obce. V tomto príspevku sa zameriame na niektoré skutočnosti, ktoré ešte stále pri zostavení záverečného účtu obce a najmä pri výpočte prebytku, resp. schodku rozpočtu, vyvolávajú nejasnosti a spôsobujú problémy.

Pri výkone kontroly v územnej samospráve v prostredí mestskej časti sa často vyskytujú otázky, ktoré dostávame od zamestnancov, kolegov či verejnosti prostredníctvom e-mailovej, či telefonickej komunikácie. Z množstva podnetných otázok vyberám nasledovné:

Ozdravný režim a nútená správa sú dva samostatné inštitúty hospodárenia obce legislatívne upravené v § 19 zákona č. 383/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v z. n. p. Ministerstvo financií SR vypracovalo Metodickú príručku o ozdravnom režime a nútenej správe obce, ktorej cieľom je jednotne usmerniť obce pri uplatňovaní § 19 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v z. n. p. a pri zabezpečovaní povinností obce počas hospodárenia v ozdravnom režime a nútenej správe.

Kontrola bola vykonaná v mestách, ktoré nie sú sídlom okresu, v mestských častiach a v obciach s počtom obyvateľov nad 3 000. Najvyšší kontrolný úrad SR v rámci kontrolnej akcie preveril v 13 subjektoch územnej samosprávy v šiestich mestách, v piatich obciach a v dvoch mestských častiach za obdobie roka 2012 so zameraním na dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov pri hospodárení s verejnými prostriedkami a nakladaní s majetkom, aj financovanie základných škôl s osobitným zreteľom na mzdové prostriedky.

Článok sa venuje informačnej povinnosti hlavného kontrolóra obce vykonať z realizovanej kontroly podľa polročného plánu kontrolných činností súhrnný materiál o výsledkoch kontroly. K napísaniu tohto článku ma inšpirovali protokoly z vykonaných kontrolných akcií Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „NKÚ SR“), ktoré sa zameriavali priamo na úroveň kontrolného systému obce.

Obec zostavuje svoj rozpočet v súlade s platnou legislatívou – so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy“), ktorý je základným finančným zákonom verejnej správy a zákonom č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy“), ktorý je základným finančným zákonom územnej samosprávy a ktorý má vo vzťahu k zákonu o rozpočtových pravidlách verejnej správy postavenie osobitného zákona.

Jednou z  nosných tém kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu SR (ďalej len „NKÚ“) je efektívna verejná správa. Jej najväčšou časťou sú menšie obce, ktorých je na Slovensku viac ako 65  %. Tieto obce hospodária v  celkovom objeme s  nemalými verejnými prostriedkami a  majetkom. Ich občania chcú poznať nezávislý a  objektívny pohľad na činnosť svojich volených zástupcov.