Daňové konanie - strana 2

Obec ako správca dane môže v dôsledku pasivity daňovníka prevziať iniciatívu a pristúpiť k procesu určenia dane podľa pomôcok, ak daňovník nepodá daňové priznanie k daniam, resp. poplatku, ktoré obec spravuje. V príspevku poukazujeme na postup správcu dane – obce, po zistení, že daňovník bol povinný priznať daň za nevýherné hracie prístroje, pričom toto daňové priznanie nepodal ani na základe výzvy obce. Daň určil správca osobitným, zjednodušeným režimom podľa pomôcok, pričom prvotné informácie o predmete daňovej povinnosti správca dane nezískal od daňovníka, ale vykonaním miestneho zisťovania v jeho prevádzke. Postup správcu dane bol potvrdený nielen odvolacím orgánom, ale na základe správnej žaloby aj správnym súdom a následne kasačným súdom.

Článok 17 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (ďalej len „nariadenie č. 1013/2006“) sa má vykladať v tom zmysle, že preprava odpadu, ktorý je uvedený v prílohe IV tohto nariadenia, do krajiny tranzitu cez iný hraničný priechod, než aký je uvedený v doklade o oznámení a odsúhlasený príslušnými orgánmi, sa musí považovať za podstatnú zmenu v podrobnostiach alebo v podmienkach odsúhlasenej prepravy, takže skutočnosť, že príslušné orgány neboli informované o tejto zmene, má za následok, že preprava odpadu je nezákonná, pretože sa vykonáva spôsobom, ktorý nie je výslovne uvedený v oznámení podľa čl. 2 bod 35 písm. d) nariadenia č. 1013/2006.

  Príspevok sa zaoberá možnosťami rozhodovania obce o daňovom dlhu daňového dlžníka počas trvania mimoriadnej situácie, ako aj náležitosťami rozhodnutia v daňovom konaní a vymáhaním daňového dlhu daňovou exekučnou výzvou.

V predchádzajúcej časti sme sa venovali právnej úprave povoľovania odkladu platby, návrhu na začatie konania o odklade alebo splátkovej úhrady dane ako aj možnosti zabezpečenia dlžnej sumy.

V predchádzajúcej časti článku som sa venovala dôvodom na vytvorenie vnútorného predpisu pre oblasť účtovníctva v obci a jeho štruktúre. V pokračovaní sa zaoberám ďalšími okruhmi účtovníctva, ktoré by mali byť zahrnuté vo vnútornom predpise pre oblasť účtovníctva v obci.

Vpredchádzajúcej časti sme sa venovali legislatívnej úprave podania daňového priznania, opravného daňového priznania a dodatočného daňového priznania a tiež podaniu daňového priznania, opravného daňového priznania a dodatočného daňového priznania podľa zákona o miestnych daniach.

Článok je zameraný na praktické príklady ukladania sankcií obcami podľa daňového poriadku.

Počnúc 1. januárom 2015 majú zamestnanci, ktorí zarobia maximálne 570 € mesačne, možnosť uplatniť si nárok na odvodovú odpočítateľnú položku na zdravotné odvody. Zamestnanci s vyššími príjmami budú platiť odvody na zdravotné poistenie rovnako ako doteraz. Zmena sa realizovala zákonom č. 364/2014 ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZP“), ktorou sa zavádza inštitút tzv. „odpočítateľnej položky“ (ďalej len „OP“) pri platení odvodov na zdravotné poistenie pre nízkopríjmových zamestnancov.

Článok poskytuje návod na správne vyplnenie daňového priznania za rok 2014 pre subjekty verejnej správy a územnej samosprávy.

V obci máme daňovníkov, právnické osoby, ktoré v obci vlastnia nehnuteľnosti. Rozhodnutia na daň si nepreberajú, nakoľko na adrese sídla nie sú. Rozhodnutia sa nám teda vracajú ako adresát neznámy. Dane, samozrejme, neplatia. Niektoré nehnuteľnosti počas minulého roka predali. V januári mali podať daňové priznanie za zánik daňovej povinnosti – čo neurobili. A teraz neviem, ako máme postupovať: môžem vydať rozhodnutie podľa posledného podaného daňového priznania – tak by to malo byť, viem však, že si rozhodnutie znova neprevezmú, keďže máme vedomosť o tom, že nehnuteľnosť predali – bude sa im zvyšovať dlh, keďže dane neplatia, mohli by sme im poslať výzvu na podanie daňového priznania, viem však, že si ju neprevezmú, následne by sa malo robiť konanie – určiť daň podľa pomôcok, celé konanie sa však bude robiť s vedomosťou, že ho v podstate robíme zbytočne, pretože si nikto neprevezme zasielané listy. Otázka znie, či môžeme z uvedených dôvodov daň „vymazať“ a prestať posielať rozhodnutia, čo by však nebolo v súlade so zákonom, alebo máme robiť celé konanie podľa pomôcok, výsledkom čoho je pokuta, t. j. znova zvýšenie nedoplatkov.

Primárnymi orgánmi obce sú starosta obce a obecné zastupiteľstvo, ktoré sú volené v priamych, tajných voľbách obyvateľmi obce na štyri roky.

Článok je zameraný na špecifiká postupu vyplnenia daňového priznania obcí, vyšších územných celkov, rozpočtových a príspevkových organizácií účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva.

Daňový subjekt – právnická osoba bola povinná v roku 2010 podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností z dôvodu nadobudnutia nových budov. Obec ako správca miestnych daní a miestneho poplatku vyrubila daňovému subjektu daň platobným výmerom na základe podaného daňového priznania. Následne v roku 2011 sa správca dane rozhodol vykonať daňovú kontrolu dane z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie roku 2010. Daňová kontrola bola začatá v roku 2011 a ukončená bola v marci 2012. Aký je postup pri daňovej kontrole, keď od 1. 1. 2012 je účinný daňový poriadok?

Od 1. januára 2012 nadobudol účinnosť zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“), ktorý nahradil zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v z. n. p. (ďalej len „zákon o správe daní“) účinný do 31. 12. 2011. Daňový poriadok ako procesný predpis určuje povinnosti správcu dane na strane jednej, ako aj povinnosti daňovníkov na strane druhej, pri výkone správy daní.

(dokončenie z predchádzajúceho čísla) V článku prinášane výklad jednotlivých riadkov daňového priznania s konkrétnym príkladom na vyplnenie daňového priznania obce za rok 2011.