Ďalšie oblasti - strana 105

Ak zamestnanec počas plynutia výpovednej doby bezdôvodne prestane chodiť do práce, ako ho môže zamestnávateľ za takéto správanie postihnúť?

Má zamestnanec nárok na platené voľno na odvoz svojej družky do pôrodnice a späť? Možno považovať družku zamestnanca za jeho rodinného príslušníka, keď s ňou nemá spoločné bydlisko?

V súvislosti s použitím výpovedného dôvodu upraveného v § 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník v z. n. p. práce nie je celkom zrejmé, aký je rozdiel medzi pojmami neplnenie predpokladov a požiadaviek na prácu a ako sa má zamestnancovi preukázať neuspokojivé plnenie úloh?

Mestská príspevková organizácia v lete prijíma niekoľkých pracovníkov na pracovnú zmluvu na dobu určitú počas mesiacov júl, august. Ak si pracovník v tomto období podá žiadosť o starobný dôchodok, na ktorý spĺňa podmienky, je obec povinná zaplatiť mu odchodné?

Otázka sa týka ochrany zamestnancov. Zamestnávateľ poskytoval zamestnancom lepšie pracovné podmienky ako ustanovujú právne predpisy, a to na základe vlastného rozhodnutia aj bez diskusie so zamestnancami alebo zástupcami zamestnancov. V časoch ekonomickej krízy však zamestnávateľ znižuje, resp. odoberá určité benefity, výhody. Aké možnosti majú zamestnanci, ako sa môžu spoločne brániť, resp. zabezpečiť si ochranu a udržať si pracovné podmienky a podmienky zamestnávania aspoň na doterajšej úrovni. Stačí, ak si zvolia zamestnaneckú radu, alebo treba založiť odborovú organizáciu? Kto má väčšie právomoci a kto poskytuje väčšiu ochranu zamestnancom? V prípade, že je potrebné založiť odborovú organizáciu, ako ju možno vytvoriť? Ako postupovať, a či zamestnávateľ môže zabrániť konať v tejto veci, alebo nás môže nejakým spôsobom postihovať, ak by sme v danej veci konali? Aké sú možné formy zastupovania zamestnancov?

Ako správne vypočítať plat za čerpanie dovolenky v prípade starostu? Podľa ktorého právneho predpisu sa má vypočítať starostovi plat za dovolenku?

Obec pri odmeňovaní postupuje podľa zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme; na zamestnancov obce sa vzťahuje Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí postupujú pri odmeňovaní podľa zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme uzavretá na rok 2011. Všetci zamestnanci obce majú upravený nárok na dovolenku o jeden týždeň viac v porovnaní so Zákonníkom práce z dôvodu predĺženia dovolenky v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa. V akej dĺžke vzniká nárok na dovolenku starostovi? Starostovi obce sa na začiatku roku zmena výšky nároku na dovolenku nerealizovala tak ako všetkým zamestnancom obce. Na spoločnej porade obcí nás usmernili, že keďže pri odmeňovaní uplatňujeme regulovaný systém odmeňovania, t. j. nepostupujeme pri odmeňovaní podľa Zákonníka práce, nemôžeme starostovi zvýšiť počet dní dovolenky nad stanovenú minimálnu hranicu v Zákonníku práce. V záujme právnej istoty, keďže názory na dĺžku dovolenky starostu sa rôznia, prosím o usmernenie v týchto otázkach: či sa cit. kolektívna zmluva vyššieho stupňa vzťahuje aj na starostu obce,či sa na starostu obce diferencovane vzťahuje dĺžka dovolenky v zmysle Zákonníka práce (základná výmera – 4 týždne, resp. 5 týždňov), aké sú podmienky preplatenia dovolenky starostu, či má starosta obce nárok na plnenia z podnikovej kolektívnej zmluvy, ktorú obec uzatvorila s odborovou organizáciou. Patria starostovi aj iné nároky alebo plnenia z kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa platnej na rok 2011, ktorú podpísalo aj v mene našej obce Združenie miest a obcí Slovenska?

Zamestnanec pri nástupe nepredložil zápočtový list. Po skončení povinnej školskej dochádzky si nepretržite robil aj druhú strednú školu a po jej absolvovaní bol vedený na úrade práce. Započítava sa mu táto doba do odpracovaných rokov z titulu posúdenia 25 dní riadnej dovolenky?

Zamestnanec neplatí splátky finančnej spoločnosti a tá požiadala zamestnávateľa o zrážanie splátok. Musí mať zamestnávateľ so zamestnancom písomnú dohodu o týchto zrážkach? V tomto prípade si, podľa môjho názoru, odporuje Zákonník práce s Občianskym zákonníkom.

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO)  prevádzkuje obchod s chovateľskými potrebami. K dátumu 31. 8. 2010 chce zrušiť živnostenské oprávnenie,  pretože odchádza na materskú dovolenku. Keďže manžel chce v obchode pokračovať, plánuje si živnosť otvoriť on. Ako má SZČO postupovať pri zrušení živnosti, aké bude mať povinnosti voči daňovému úradu, Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni  a ako prepísať, resp. preniesť na manžela zásoby, čo jej ostanú na sklade?

Možno zamestnancom poskytovať spätne na predchádzajúci mesiac stravné lístky?

Možno mzdu za mesiac júl vyplatiť už 31. júla?

Konateľ spoločnosti je zároveň zamestnancom, prácu vykonáva v meste vzdialenom 350 km od sídla firmy (40 hodinový pracovný čas). Firma má v tomto meste prenajatý byt, ktorý mu poskytuje. Zamestnanec tam strávi dva, resp. tri týždne, príde na víkend domov a znova odchádza za prácou. Má tento zamestnanec počas tohto výkonu práce nárok na stravné? Ak áno, tak v plnej výške za každý kalendárny deň? Napr. odchádza 3. 5. 2010 o 15:00 h zo sídla firmy a príde 23. 5. 2010 o 23:00 h, má nárok na 21 dní x 8,3 €?

Zamestnanec sa zúčastnil konferencie, kde mu bola poskytnutá strava za celý deň. (raňajky, obed, večera). Na druhý deň ráno prišiel do práce o 9.00 h. Priniesol doklad o zaplatení ubytovania. Možno preplatiť iba náklady na ubytovanie? Doprava bola zabezpečená firemným autom.

Podnikateľ – fyzická osoba prerušil živnosť od 1. 1. 2009 do 30. 6. 2009. V tom čase bol zamestnaný. Od 1. 7. 2009 začal opätovne podnikať. Dňa 7. 1. 2009, t. j. v čase, keď mal prerušenú živnosť, uhradil zdravotné a sociálne poistenie za mesiac december 2008 a tiež mu v marci 2009 prišiel na účet preplatok zo Sociálnej poisťovne. Podnikateľ si uplatňuje paušálne výdavky percentom z príjmov. Má do daňového priznania za rok 2009 zaradiť aj uvedené platby z mesiaca január (t. j. pripočítať ich k paušálnym výdavkom), a do príjmov priradiť návratku zo Sociálnej poisťovne?

Spoločnosť prijala zamestnanca do hlavného pracovného pomeru od 1. 4. 2010. Aký bude jeho pravdepodobný priemerný hodinový zárobok pre pracovnoprávne účely, ak jeho hrubá mzda v pracovnej zmluve je 396,72 eur? Použili sme výpočet 396,72 / 176 (t. j. prac. fond za apríl) = 2,2541 eur zaokrúhlene. Je to správne a možno používať tento priemer po celý nasledujúci kvartál?

Vo firme sa stal pracovný úraz – dlhodobá záležitosť. Pracovník je práceneschopný asi 5 mesiacov, preto mu zamestnávateľ neprispieva na doplnkové dôchodkové poistenie. Pracovník sa príspevku domáha. Spoločnosť nemá so svojimi zamestnancami uzatvorenú kolektívnu zmluvu . Má spoločnosť povinnosť vyplatiť mu príspevok?

Zamestnanec pracuje na skrátený pracovný čas 15 hodín týždenne. Je odmeňovaný mesačnou mzdou a zaradený do 1. stupňa náročnosti (administratívne práce), sviatky mu zamestnávateľ platí ako odpracované, nie priemernou hodinovou mzdou. Zamestnancovi vyšiel priemerný hodinový zárobok nižší, ako zákonom stanovená mesačná sadzba na hodinu. Do zamestnania nastúpil v novembri 2009. Ako postupovať pri výpočte priemerného hodinového zárobku zamestnanca, ak si zoberie dovolenku v januári 2010?

Ako postupovať pri výpočte priemerného hodinového zárobku pre účely dovolenky, ak zamestnanec pracuje na skrátený pracovný čas 15 hodín týždenne. Je odmeňovaný mesačnou mzdou, zaradený v 1. stupni náročnosti (administratívne práce), sviatky mu zamestnávateľ platí ako odpracované, nie priemernou hodinovou mzdou. Zamestnancovi vyšiel priemerný hodinový zárobok nižší ako zákonom stanovená mesačná sadzba na hodinu. Treba priemerný dopočítať na úroveň mesačnej sadzby na hodinu?

Zamestnanec pracuje na skrátený pracovný čas 15 hod. týždenne. Je odmeňovaný mesačnou mzdou a zaradený do 1. stupňa náročnosti (administratívne práce), sviatky mu zamestnávateľ platí ako odpracované, nie priemernou hodinovou mzdou. Zamestnancovi vyšiel priemerný hodinový zárobok nižší ako zákonom stanovená mesačná sadzba na hodinu. Do zamestnania nastúpil v novembri 2009. Ako mu zamestnávateľ vypočíta (mzda, pracovný čas, zaradenie, stupeň náročnosti) priemerný hodinový zárobok, ak nastúpil v novembri 2009 a v decembri 2009 si zoberie dovolenku?