Cestovné náhrady - strana 5

Ako správne postupovať pri účtovaní športového klubu – kolektív. Športový klub založila obec ako spoločnosť s  ručením obmedzeným, ktorá má s  hráčmi podpísané zmluvy podľa §  51 Občianskeho zákonníka. Ako má klub postupovať pri vyplácaní odmeny hráčom a  trénerovi, ktorý má na túto činnosť živnosť (IČO)? Ako postupovať v  prípade, ak klub má podpísanú zmluvu s  hráčom na dva roky, kde je uvedené, že jeden mesiac v  roku nemá nárok na odmenu (júl). Ide vtedy o  nepravidelný príjem? Vstupuje dotácia od zväzu a mesta do obratu pre DPH? Sú náklady ako regenerácia, sústredenie, posilňovňa, zdravotnícke potreby, cestovné vyplatené hráčom podľa zákona o  cestovných náhradách, prenájom telocvične, ubytovanie a  pod. daňovými nákladmi? Aká právna forma je optimálna pre športový klub?

Sme slovenská s.r.o., ktorá bude mať zamestnancov, ktorí podľa pracovnej zmluvy budú mať miesto výkonu práce v Rakúsku. Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len "zákon o cestovných náhradách") § 18 sa aplikuje na zamestnanca, ktorý má miesto výkonu práce v zahraničí. Má spoločnosť aplikovať pre uvedených zamestnancov náhrady (stravné) ako pri zahraničnej služobnej ceste, nakoľko zamestnanci vždy každý týždeň v pondelok odchádzajú do Rakúska a vracajú sa večer na Slovensko do Bratislavy, kde im naša spoločnosť hradí ubytovanie. A zase v utorok idú do Rakúska a večer sa vracajú do Bratislavy a takto to je až do piatku. Podľa § 18 zákona  o cestovných náhradách  zamestnancovi, ktorý denne dochádza zo SR do miesta výkonu práce v zahraničí  uvedené náhrady pri zahraničnej služobnej ceste nepatria. Čo si  bude zamestnanec vykazovať v cestovnom príkaze aké náhrady (stravné)?

V akej výške uplatniť diety: SR - ČR - letecky Kórea -23.7.2013 odchod SR 05.00 - prechod ČR hranice 06,30 odlet lietadla 18,30 v tomto prípade diety ČR 600 CZK nad 12 hod. a vreckové 40 % zo 600 - 240 CZK - kurz sa uplatní zo dňa pred predložením vyúč. ZSC? Je to správne? Potom SZ trvá 24.7.2013 - 31.7.2013 - tam sa uplatní dieta vo výške 40 € denne podľa opatrenia a diety 40 % - 16 € denne - všetko nad 12 hod. Je to správne? A potom odlet je 31.7.2013 zo Soulu o 12.45 hod. prílet Praha tiež 31.7.2013 o 16,50 hod. je tu časový posun. Ako to posúdiť z hľadiska vyplatenia diet. Je správne dať na toho 31.7.2013 nad 12 hod. dietu vo výške 40 € - Korea a vreckové 40 % - 16 € a potom už z ČR - do SR nič. Posúdené ako nad 12 hod. - v Korei toho 31.7.2013 ? A ešte, stačí ak vo vyúčtovaní na CP budú uvedené a preplatené len diety a vreckové, nakoľko zam. sú zároveň konateľmi, záloha nebola daná a ostatné náklady ako letenky, poistenie, parkovné, PHM, DZ boli platené plat. kartou spoločnosti s.r.o.

Na základe Vašej odpovede ohľadom zákona o cestovných náhradach poprosím o vysvetlenie § 5 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. Zo znenia ktorého vyplýva, že zamestnávateľ môže so zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, dohodnúť v pracovnej zmluve odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného, ako aj nižšie sumy stravného, najviac však o 25 % z ustanovenej sumy stravného. Z uvedeného vyplýva, že vyplácať diéty (podľa vyplneného cestovného príkazu) vo výške o 25 % vyššej, než je suma stravného stanovená opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, je poskytovanie stravného v zmysle zákona o cestovných náhradách (ide o ustanovenie tohto zákona), a teda v zmysle § 19 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p., z čoho vyplýva, že ide o oprávnený daňový výdavok a následne nie je potrebné dodaniť ani príjem zamestnancov podľa § 5 ods. 5 písm. a) ZDP. Je naša interpretácia správna? Zároveň ak vychádzame z ustanovenia § 5 ods. ods. 3 zákona o cestovných náhradách, ak zamestnávateľ vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín, neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až do sumy stravného ustanovenej pre časové pásmo 5-12 hodín alebo zabezpečiť bezplatné stravovanie. Keďže naši zamestnanci uvedené spĺňajú a cca 10 dní v mesiaci práve v čase obeda musia absolvovať pracovné cesty v trvaní menej ako 5 hodín, z nášho pohľadu majú nárok na poskytnutie stravného v čase 5-12 hodín a vzhľadom na spoločné ustanovenia zákona o cestovných náhradách možno náhrady podľa uvedeného zákona paušalizovať. Máme za to, že náš postup je v zmysle zákona o cest. náhradách správny a aj tieto náhrady sú teda daňovo uznané.

Aké daňové výdavky si môže uplatniť živnostník, ktorý má automobil  zaradený v obchodnom majetku živnosti (auto je obstarané prostredníctvom finančného prenájmu) a na tomto aute vykonáva cesty súvisiace s podnikaním? Ako preukazuje výdavky na spotrebované pohonné látky? Je možné uplatniť si aj výdavky na stravné pri pracovných cestách, ubytovanie, a pod.?

Zjednodušený príklad výpočtu stravného pracovnej cesty: 1. deň  - Odchod zamestnanca z tuzemska o 20.00 h. 2. deň  - Po polnoci prešiel hranicou s Českou republikou a celý deň bol v tejto krajine. 3. deň: - Odchod z Českej republiky, o 18.00 h prechod cez hranicu a príchod domov o 22.00 h Má zamestnanec nárok na tuzemské stravné v zmysle § 5 ods. 4 písm. b) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len "zákon o cestovných náhradách")?

Má zamestnanec nárok na výplatu tuzemského stravného v prípade, že sa prelína so zahraničnou cestou?  Vodič preváža tovar do Českej republiky. Odchod na pracovnú cestu zo sídla podniku je o 21.00 h a o polnoci je na hraničnom priechode s Českou Republikou. Z miesta vykládky odchádza o 13.00 h o 15.00 h prekračuje hranicu  so SR a o 18.00 h má príchod späť do firmy. Má zamestnanec nárok na tuzemské stravné v úhrne za dva dni?

Som jediným spoločníkom, zároveň aj konateľom spoločnosti, v ktorej som aj zamestnaný. Otázka znie, či budem môcť účtovať cestovné náhrady po ukončení pracovného pomeru, t.j. vtedy, keď v spoločnosti budem figurovať už len ako spoločník a konateľ? Zároveň poznamenávam, že osobné auto, s ktorým sú vykonávané pracovné a služobné cesty, nie je majetkom spoločnosti, pritom ale daň z motorového vozidla je pravidelne každý rok uhradená.  

Právnická osoba má zamestnancov, ktorých činnosť môžeme charakterizovať ako činnosť osôb, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania. Zamestnávateľ sa v dodatku k pracovnej zmluve so zamestnancami dohodol, že im bude v zmysle 5 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „cestovné náhrady“) vyplácať diéty (podľa vyplneného cestovného príkazu) vo výške o 25% vyššej, než je suma stravného stanovená opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí  a rodiny SR. Bude tento náklad daňovým výdavkom spoločnosti? Pre ďalšiu skupinu zamestnancov, ktorých pracovné cesty trvajú denne, avšak denne menej ako 5 hodín, stanovil zamestnávateľ paušál pre vyplácanie diét.  Bude tento výdavok daňovo uznaným v zmysle § 34 zákona o cestovných náhradách?

Som povinná preplatiť cestovný príkaz, ak náklady na služobnú cestu vznikli pred dvomi rokmi a zamestnanec predložil cestovný príkaz na preplatenie až teraz? Zákon č. 282/2003 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) nerieši premlčanie, resp. zánik nároku cestovných náhrad.

Spoločnosť vysiela svojich zamestnancov na rôzne semináre a školenia. Môže si uplatniť odpočítanie DPH z cestovných lístkov, ktoré im prepláca v rámci cestovných náhrad?

Možno vypracovať služobnú cestu pre nemeckého konateľa. Ide o občana Nemecka, s trvalým pobytom v Nemecku. Je konateľom slovenskej s.r.o. a chodieva na Slovensko, stretne sa s ostatnými spoločníkmi a konajú sa týždňové stretnutia. Možno vypracovať služobnú cestu z Nemecka na Slovensko a späť a započítať diéty platné pre SR. Ide o uznateľný daňový výdavok slovenskej spoločnosti?  

Podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. patrí zamestnancovi vyslanému na zahraničnú pracovnú cestu okrem iných výdavkov aj poistenie liečebných nákladov v zahraničí. Pred vycestovaním na služobnú cestu bola pre vyslaného zamestnanca uzatvorená poistná zmluva o komplexnom cestovnom poistení v rozsahu: poistenie liečebných nákladov v zahraničí, poistenie batožiny, oneskorené dodanie batožiny leteckou spoločnosťou, strata dokladov, poistenie zodpovednosti za škody na zdraví, poistenie zodpovednosti za škody na majetku, náklady na advokáta, náklady kaucie, úrazové poistenie, trvalé následky úrazu, úrazové poistenie, smrť úrazom. Ktoré z týchto položiek sú daňovo uznateľnými v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.

Vedúca školskej jedálne pri základnej škole  je u nás zamestnaná na polovičný úväzok , t. j. 4 h. denne od 11.00 h do 15.00 h. Tak isto je zamestnaná na obecnom úrade ako vedúca školskej jedálne v materskej škole na 4 h denne od 7. 00 h do 11.00 h. Bola na školení ohľadom vedenia školskej jedálne pre obe zamestnávajúce organizácie. Pracovná cesta trvala od 7.30 h do 14.30 h. Cestovala svojim autom. Ako si má uplatniť cestovný príkaz a aké náhrady jej prináležia v oboch organizáciách?

Ak zamestnávateľ prepláca cestovné náhrady zamestnancovi podľa č. 283/2002 Z. z. zákona o cestovných náhradách v z. n. p., má nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dokladov, ktoré sú predmetom vyúčtovania pracovnej cesty (ubytovanie, doprava, parkovanie).

Podnikateľský subjekt - živnostník na cestovanie využíva vlastné osobné motorové vozidlo, nezahrnuté do obchodného majetku. Môže si uplatňovať aspoň základnú náhradu za každý km jazdy a stravné na zahraničných služobných cestách aj v prípade, keď doklady o nákupe PHL neukladal?

FO podnikateľ - samostatne hospodáriaci roľník účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. V ktorých prípadoch sa účtujú nakúpené pohonné látky (PHL) ako materiál a kedy ako prevádzková réžia?  FO podnikateľ používa pri podnikaní rôzne motorové vozidlá (traktory, nákladné autá), mechanizmy, motorové píly (používa ich pri čistení pastvy) a krovinorez. V súvislosti s ich používaním nakupuje PHL aj do bandasiek, pričom vedie skladové karty na ktorých sa zaznamenáva príjem (nákup PHL) a následne výdaj PHL do konkrétneho motorového vozidla, stroja, mechanizmu, motorovej píly. Ako sa účtuje nákup takto použitých PHL?  Podnikateľ zároveň používa a má zaradené v obchodnom majetku osobné motorové vozidlo, pričom vedie evidenciu jázd. Ako sa účtuje nákup PHL v tomto prípade?

Aký kurz použiť pri vyúčtovaní zahraničnej pracovnej cesty, ak zamestnanec dostal preddavok v cudzej mene (určenej pre danú krajinu) a nedoplatok, resp. preplatok chce zrealizovať so súhlasom zamestnávateľa v eurách. Príklad - zamestnanec dostane preddavok 1000 CZK a sú mu vyúčtované náhrady vo výške 950 CZK a zostávajúcich 50 CZK chce vrátiť v eurách - aký možno kurz použiť pri prepočte? Zamestnanec dostane preddavok 1000 CZK a sú mu vyúčtované náhrady vo výške 1100 CZK a zostávajúcich 100 CZK si chce nechať doplatiť v eurách - aký kurz použiť pri prepočte?

Fyzická osoba - podnikateľ využíva  pri podnikaní automobil, ktorý je napísaný na manželku, ona nepodniká, čiže automobil nie je zahrnutý v obchodnom majetku podnikateľského subjektu. Účtuje podnikateľ o priemernej spotrebe a paušáli? Oznamovaciu povinnosť podal podnikateľ a podá zároveň aj daňové priznanie? Rovnako sa účtuje o automobile, ktorý si prenajal podnikateľ od fyzickej osoby nepodnikateľa, ale ešte si do výdavkov zahrnie aj výdavky na prenájom? Ak zamestnanec právnickej  osoby je zároveň aj konateľom a spoločníkom v jednej osobe, napr. lekár a automobil nemá v majetku, ale využíva vlastné vozidlo na služobné cesty. Je povinný robiť cestovné výkazy, alebo len účtuje o priemernej spotrebe a paušáli za km?

Spoločnosť s ručením obmedzeným má od fyzickej osoby - nepodnikateľa vypožičaný (bezodplatne) osobný automobil. Spoločnosť nemá zamestnancov, automobil  používajú dvaja spoločníci iba na obchodné účely. Všetky náklady na prevádzku automobilu znáša spoločnosť. Ako  správne účtovať spotrebu PHL (platiteľ DPH, účtovanie zásob spôsobom B). Treba viesť knihu jázd, robiť cestovné príkazy? Predpokladám, že fyzická osoba nemá žiadnu oznamovaciu povinnosť.