Cestovné náhrady - strana 4

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti - s.r.o. predal držiteľovi registrácie lieku motorové vozidlo za cenu vyššiu ako bola jeho daňová zostatková cena. Držiteľ registrácie zrazil zrážkovú daň v zmysle § 43 zákona o dani z príjmov a vyplatil zvyšnú fakturovanú sumu na účet. V zmysle § 21 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov nie sú daňovými výdavkami poskytovateľa zdravotnej starostlivosti výdavky vzťahujúce sa k peňažnému i nepeňažnému plneniu prijatému od držiteľa. Znamená to, že zostatková cena vyradeného motorového vozidla nebude daňovo uznaná a poskytovateľ v podstate zaplatí 19 % daň z predajnej ceny? Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti - s.r.o. poskytuje držiteľovi registrácie lieku služby - prenájom reklamnej plochy v ambulancii, prieskum formou vyplnenia dotazníka pacientom v ambulancii, prednášky. Aké náklady k uvedeným príjmov priradiť a akým spôsobom, aby sa vyšlo v ústrety § 21 ods. 2 písm. l). V ambulancii lekár aj vyšetruje pacientov a realizuje prieskum, aj je tam umiestnená reklama. Za ambulanciu platí nájomné a energie. Lekárovi a sestre aj vyplácaná mzda.

Predmetom príspevku je objasnenie výkonu základnej finančnej kontroly v prostredí územnej samosprávy na príkladoch z praxe. Jednotlivé otázky smerujú k výkonu základnej finančnej kontroly za prvé mesiace účinnosti zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o finančnej kontrole“). V príspevku sa venujem najmä vecnej stránke overovania súladu finančnej operácie alebo jej časti s kritériami podľa ust. § 6 ods. 4 tohto zákona. Otázky k formálnej stránke výkonu špecifikujem v závere príspevku. Čitateľovi prezentujem okruh otázok s praktickým charakterom, ktorý sa počas niekoľkých mesiacov často vyskytuje, a to vzhľadom na nový zákon o finančnej kontrole.

Chcela by som Vás poprosiť o radu ohľadne postupu pri vyúčtovaní cestovných náhrad členov občianskeho združenia. Ide o prepravu členov na športové podujatia, akcie ktoré OZ organizuje. Prepravu zabezpečujú členovia svojimi súkromnými MV. Podľa akého právneho predpisu máme postupovať, ak členovia nie sú zamestnanci OZ? Vzťahuje sa na vyúčtovanie tejto náhrady zákon o cest. náhradách? Ak sa im vyplatí náhrada za dopravu z dotácie, ktorá bola poskytnutá obcou, sú nejaké špecifické podmienky pre zúčtovanie tejto cesty?

Ako účtovať o nákupe PHL v s. r. o. - auto nie je v majetku - je majetkom FO - konateľa. Konateľ je v s. r. o. zamestnancom. Ako vyúčtovať a na akom účte účtovať nákupy PHL a potom vyplatenie zákl. sadzby za každý ubehnutý km? S. r. o. je platiteľ DPH. Čiže DPH nie je nárok, tak sa potom vyúčtováva celkový každý jednotlivý nákup PHL. S. r. o. vedie knihu jázd a predkladá len nákupy PHL, ktoré boli použité na podnikanie a k tomu píše km. Ale čím sa riadiť pri tom, koľko km mal najazdiť na nakúpené PHL ? Použiť účty 501, 512 ...

Komplementár komanditnej spoločnosti – FO, štatutár KS, absolvuje služobné cesty pre komanditnú spoločnosť prenajatým automobilom, od inej súkromnej osoby.  Sú cestovné náhrady komplementára- FO- nákladom KS? Môže si komplementár počítať v cest. náhradách sadzbu základnej náhrady, ak použije požičané auto od inej súkromnej osoby, pričom tento automobil bol kúpený v roku 2015 od s. r. o.? Môže KS do svojich nákladov zahrnúť aj poistné platené za komplementára, ktorý sa inak považuje na účely zákona o sociálnom a zdravotnom poistení za SZČO?

Prosím o odpoveď na problém týkajúci sa mnohých obcí, ako správne (a čo najjednoduchšie) uplatniť zákon o cestovných náhradách v prípade organizácií, ktoré sú prijímateľom dotácie z rozpočtu obce? Ide napr. o športové kluby, ktoré preplácajú svojim členom (futbalistom, šachistom, hádzanárom a pod.) cestovné na zápasy pri použití súkromného motorového vozidla. Neexistuje tu vzťah zamestnanec zamestnávateľ, ale vznikajú oprávnené nároky na náhradu cestovného. Musí byť vždy doložený cestovný príkaz, údaje z technického preukazu použitého vozidla, doklad o kúpe pohonných látok (PHL), príp. ich zdokladovaná cena, alebo sa dajú nejakým spôsobom tieto nároky paušalizovať (napr. stanovením fixnej náhrady na 1 km podľa priemernej ceny PHL za určité vopred stanovené obdobie)?

Právnická osoba účtujúca v podvojnom účtovníctve, platiteľka dane z pridanej hodnoty vysiela zamestnancov na zahraničnúé pracovné cesty. Ako má účtovať vreckové pri týchto pracovných cestách, keďze je to už nenárokovateľná položka? Je to uznaný daňový náklad? Musí vreckové aj zdaniť?

SZČO používa automobil nezaradený v obchodnom majetku na podnikanie (v minulosti bol tento automobil zaradený v majetku a bol odpisovaný). Do 31. 12. 2014 dávala SZČO do daňových výdavkov spotrebované pohonné látky + paušál 0,183 € za prejazdené km. Od 1. 1. 2015 toto však už nie je možné. Akú možnosť má SZČO teraz, ak si neplánuje kúpiť nové motorové vozidlo a zaradiť ho do majetku? Môže doterajšie vozidlo, ktoré má v súkromnom vlastníctve používať na podnikanie a účtovať si do výdavkov len spotrebu pohonných látok, resp. ani toto nie, ak automobil bol už v minulosti zaradený v majetku firmy? Alebo môže opäť tento automobil zaradiť do majetku firmy a účtovať všetko, čo súvisí s používaním automobilu (pohonné látky, opravy, údržbu, poistenie, daň z motor.vozidla)? V akej cene by sa tento automobil zaradil do majetku, ak už raz bol odpísaný a má aspoň 12 rokov? Bude to zostatková cena = 0, resp. reprodukčná cena stanovená odhadom? Jeho zaradenie do majetku by stačilo len prostredníctvom Inventárnej karty DHM? Neviem, či som správne pochopila, že uvedený automobil už nemožno používať na podnikanie, čiže vidím jedinú možnosť preradiť ho do majetku firmy, keďže ide o malého podnikateľa a neplánuje kúpiť ďalšie auto.

Stravovanie zamestnancov máme zabezpečené dovozom jedla z reštaurácie, ktorá nám na základe počtu odobratých jedál vystaví faktúru. My sme platitelia DPH a rozhodujeme sa medzi reštauráciou, ktorá je platiteľom a neplatiteľom DPH? Aký to má dopad? a) Reštaurácia - neplatiteľ DPH cena jedla = 3,15 € daňový výdavok = 0,55 x 4,20 = 2,31 € 527/321 soc. fond = 0,24 € 472/321 dobrovoľný príspevok nad rámec 0,60 € 528/321.  Je účtovanie správne? Z pohľadu DPH, akú DPH máme odviesť, keď zamestnanec vôbec neprispieva na stravu, pre zamestnávateľa je dobrovoľný príspevok nad rámec nedaňový náklad. Aký je základ dane pre DPH? Reštaurácia je neplatiteľ DPH a zamestnávateľ obdržal faktúru bez DPH (žiadna odpočítaná DPH)? b) Reštaurácia - platiteľ DPH cena jedla = 3,15 € s DPH (ZD=2,63 € a DPH=0,52 €) daňový výdavok = 0,55 x 4,20 = 2,31 € 527/321 soc. fond = 0,24 € 472/321 dobrovoľný príspevok nad rámec 0,08 € 528/321.  V akej výške môžeme DPH odpočítať a akú DPH odviesť? Prosím, uveďte správne zaúčtovanie so sumami.

Sme záujmové združenie právnických osôb. V 5/2013 si združenie na Valnom zhromaždení zvolilo Asistenta. V stanovách združenia je uvedené cit.:“ V prípade, že prezident, generálny sekretár a asistent Združenia nie sú v pracovnom pomere, majú aj napriek tomu nárok na refundáciu cestovných náhrad, schválených Predstavenstvom Združenia.“ Až v 06/2014 Valné zhromaždenie schválilo funkciu asistenta za výkonný orgán (prostredníctvom ktorého môže združenie tiež konať) a za tým účelom boli zmenené aj stanovy. Rozhodnutie Okresného úradu o zápise týchto zmien v registri a registrácii nového znenia stanov združenia je právoplatné od 12/2014. Od kedy si môže Asistent vykazovať cestovné náhrady a od kedy sa môžu stať nákladom združenia?

Mám otázku ohľadom správneho posúdenia daňových / nedaňových nákladov vzniknutých pri pracovnej ceste. Náš dodávateľ zorganizoval pre svojich obchodných partnerov slávnostný večer pri príležitosti výročia založenia firmy. Akcia bola spojená aj s krátkou prezentáciou firmy dodávateľa a bola na nej podávaná studená aj teplá večera formou švédskych stolov. Akcie sa zúčastnili na základe pozvánky aj niektorí zamestnanci našej spoločnosti. Je možné považovať náklady vyplatené našim zamestnancom a vzniknuté pri tejto pracovnej ceste (ako napr. cestovné, ubytovanie) za daňový výdavok našej spoločnosti? Je potrebné krátiť zamestnancom stravné z dôvodu, že bola podávaná večera vo forme švédskych stolov? Dá sa účasť našich zamestnancov na takejto akcii považovať za odpracovaný čas? Na akcii sa viedli iba neformálne rozhovory.

V prvej časti sme sa oboznámili, kedy a akými formami je zamestná­vateľ povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom.

SZČO používa na pracovné cesty svoje súkromné motorové vozidlo. Toto vozidlo nebolo nikdy v majetku SZČO ako podnikateľa. SZČO chce využiť možnosť, kedy nemusí písať km, ale môže si uplatniť do nákladov 80 % nakúpených PHL. Ako sa však dopracuje k počtu km, za ktoré si chce uplatniť paušálnu náhradu vo výške 0,183 €/km? Môže na základe spotreby uvedenej v technickom preukaze prepočítať, koľko km najazdí s nakúpenými PHL? Ak touto formou vypočíta, má právo uplatniť paušálnu náhradu 0,183 €/km na celý počet km, alebo len na 80 % počtu km?

Tento článok pojednáva o tom, čo možno považovať za pracovnú cestu, aké sú podmienky pracovnej cesty a s akými problémami je možné sa stretnúť v praxi. Pracovná cesta je vykonávanie práce zamestnanca na inom mieste, než je dohodnuté v pracovnej zmluve. Právo zamestnávateľa vyslať zamestnanca na pracovnú cestu vychádza z ust. § 57 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).

V zmluve o vytvoreni diela a udeleni licencie na jeho pouzitie je v clanku o nahrade cestovnych nakladov napisane, ze Objednavatel sa zavazuje preplatit autorom v hotovosti vsetky ucelne vynalozene cestovne naklady vzniknute v suvislosti s vytvorenim diela vo vztahu k realizacii audiovizualneho diela do 30 dni od predlozenia dokladu o uhrade uz uskutocnenej cesty. Nahrada cestovnych nakladov netvori sucast odmeny autorov. 1. Je takto preplatene cestovne zdanitelnym prijmom autora? 2. Je potrebne na preplatenie cestovneho z pokladne vystavit cestovny prikaz na meno autora a nasledne vystavit pokladnicny vydavkovy doklad?

Spoločník a konateľ s. r. o. je zároveň aj jej zamestnancom. S. r. o. má sídlo od miesta jeho trvalého bydliska vzdialené 100 km. Do zamestnania dochádza v pondelok ráno a v piatok odchádza domov. Ubytovanie mu poskytujú príbuzní bývajúci v mieste sídla firmy. Má nárok na vyúčtovanie cestovných náhrad a stravného vo forme cestovných príkazov? Môže si s. r. o. tieto náhrady uplatniť ako výdavky?

Konateľ spoločnosti s .r .o. dňa  7. 4. 2014 bol na pracovnej ceste osobným motorovým vozidlom. Dňa 7. 4. 2014 zaplatil v hotovosti nákup PHM v sume 1 350,00 CZK. Dňa  7. 4. 2014 bol vypracovaný cestovný príkaz, v ktorom je iba vyúčtovanie nákupu PHM v sume 1 350,00 CZK. Postupovala som správne pri výpočte cudzej meny na eurá? - použila som referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB alebo NBS zo dňa  6. 4. 2014 - zaúčtovala som 512/365, 365/211 - suma 1 350,00 CZK - osobná hotovosť konateľa a nie firmy s. r. o. – je správny postup pri výpočte cudzej meny na eurá: Prijatá faktúra dátum dodania  7. 4. 2014 – použila som referenčný kurz ECB dňa  6. 4. 2014 prijatá faktúra bola zaplatená v hotovosti 22. 4. 2014 - použila som referenčný kurz ECB zo dňa 21. 4. 2014.

SZČO vykonáva práce pre s. r. o. S. r. o. mu poskytuje stravu formou stravovacích poukážok. O sumu poskytnutých poukážok SZČO upraví faktúru, ktorou vyfakturuje vykonané práce (táto skutočnosť je uvedená na faktúre, ako suma poskytnutých stravovacích lístkov). Môže si SZČO uplatniť do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane stravné - podľa dĺžky trvania pracovnej cesty - aj keď mu bolo poskytnutné stravovanie formou stravovacích poukážok?

Sme slovenská s. r. o. a chceme mať zamestnancov, ktorí podľa pracovnej zmluvy budú mať miesto výkonu práce v Rakúsku. Podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. sa § 18 aplikuje na zamestnanca, ktorý má miesto výkonu práce v zahraničí. Má spoločnosť aplikovať pre uvedených zamestnancov náhrady (stravné) ako pri zahraničnej služobnej ceste, nakoľko zamestnanci vždy každý týždeň v pondelok odchádzajú do Rakúska a vracajú sa večer na Slovensko do Bratislavy, kde im naša spoločnosť hradí ubytovanie. A zase v utorok idú do Rakúska a večer sa vracajú do Bratislavy a takto to je až do piatku. Podľa § 18 tohto zákona zamestnancovi, ktorý denne dochádza zo SR do miesta výkonu práce v zahraničí, uvedené náhrady pri zahraničnej služobnej ceste nepatria. Čo si bude zamestnanec vykazovať v cestovnom príkaze, aké náhrady (stravné)?

Čo to znamená zaradiť auto do obchodného majetku? Teda rozdiel medzi osobným vlastníctvom auta a autom, ktoré je predmetom obchodného majetku? A čo je výhodnejšie alebo lepšie pri účtovaní PHL? Auto je zakúpené fyzickou osobou na leasing a je používané na služobné, ale aj osobné účely.