Cestovné náhrady - strana 3

Poslanci NR SR schválili ďalšie opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR na podporu zamestnancov, zamestnávateľov, rodín aj nezamestnaných v čase pandémie koronavírusu. Ide o zmeny v Zákonníku práce či v oblasti sociálneho poistenia.

Zamestnanca, ktorého vysielame na služobnú cestu do zahraničia a do tuzemska a ubytuje sa v hoteli, ktorý má v cene ubytovania napr. wellness , sauna, raňajky a iné služby. Na fa nie sú rozpísané tieto služby ale len cena za ubytovanie. Na ich webovej stránke je uvedené, že cena je vrátane wellness, sauna, raňajky a iné. Vyplýva zamestnávateľovi povinnosť krátiť tieto služby ako nedaňový náklad a prípadne zamestnancovi ako benefit? Môže si zamestnávateľ sám určiť , že 10 % uzná ako nedaňový náklad a benefit zamestnanca?

Každý rok vykoná starosta obce pracovnú cestu do zahraničia. Sporný je prínos takejto cesty pre obec. Akú právomoc má obecné zastupiteľstvo − môže uznesením neuznať preplatenie výdavkov (ktoré sú v značne vysokej hodnote) starostovi alebo, naopak, súhlasiť s preplatením napr. 50 % výdavkov? Má starosta obce povinnosť vopred oznámiť obecnému zastupiteľstvu, že takúto cestu chce vykonať?

V šiestej časti seriálu vám prinášame podrobné informácie z oblasti stravovania, sociálneho fondu a cestovných náhrad, ale dočítate sa aj o tom, či starosta má nárok na doplnkové dôchodkové sporenie.

Právnická osoba vlastní osobné motorové vozidlo, ktoré využíva v podnikaní, nie na súkromné účely. Na niekoľko dní v roku (v júli, v auguste, v novembri) by chcela toto vozidlo požičať inej právnickej osobe, ktorá ho takisto bude využívať na podnikateľské účely. Môže vlastník vozidla uhradiť celú daň z motorových vozidiel a v rámci nájomného alikvotnú časť prefaktúrovať podnikateľovi, ktorý si požičal na určité dni vozidlo? Opravy a údržby vozidla si bude vlastník hradiť sám. Môže PHL si dať do nákladov vlastník vozidla a v rámci nájomného prefaktúrovať podnikateľskému subjektu, ktorý si požičal auto, alebo je správnejšie, aby si ten, kto si auto požičal v rámci cestovných príkazov zúčtoval PHL ako aj paušálnu náhradu 0,193 € za km? Podotýkam, že v obidvoch s.r.o. je ten istý konateľ a aj spolumajiteľ a s.r.o.čky majú vypracovanú smernicu o transferovej dokumentácii.

Poprosili by sme Vás o odborné usmernenie ako postupovať v danej situácii: Firma má zamestnanca, ktorý má pridelené firemné vozidlo aj na súkromné účely (uplatňuje § 5 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z.). Toho času je daný zamestnanec na materskej dovolenke (muž) a súbežné s ním máme uzatvorenú zmluvu ako so živnostníkom na výkon služieb, v ktorej je uvedené, že náklady vzniknuté v súvislosti s prácou znáša naša spoločnosť. Výkon služieb nám fakturuje. V súvislosti s výkonom práce pre našu firmu (ako živnostník) bol na zahraničnej pracovnej ceste s vozidlom našej firmy, ktoré má pridelené aj na súkromné účely. Ako by mal správne podľa zákona postupovať, keď si chce uplatniť vzniknuté výdavky na dané vozidlo (PHL, réžia) a zároveň si naša firma chce uplatniť vzniknuté daňové náklady na vozidlo? Zároveň by sme potrebovali overiť ako s ďalšími nákladmi/výdavkami, ktoré vzniknú s danou pracovnou cestou, ak ich firma vo svojom mene objedná na konkrétne meno živnostníka (napr. letenka, taxi, ubytovanie). Môže si prijatú faktúru z leteckej spoločnosti, ubytovacieho zariadenia, ...naúčtovať priamo do nákladov?

Podľa zákona o cestovných náhradách je zamestnávateľ povinný poskytnúť preddavok na zahraničnú pracovnú cestu podľa § 36 zákona o cestovných náhradách. Zamestnanec však preddavok odmietol. Ako má spoločnosť postupovať pri riešení uvedenej skutočnosti?

Konateľ právnickej osoby má dve spoločnosti - s. r. o. a živnosť. Vykonával služobné cesty vo svojej s. r. o. na motorovom vozidle, ktorého vlastníctvom je jeho druhá firma - fyzická osoba SZČO. Daný automobil je zaradený do majetku SZČO a odpisuje sa. V technickom preukaze je písaný na IČO. Môže si konateľ vyúčtovať cestovné náhrady do svojej s. r. o. za daný automobil, ktorý je firemným majetkom živnosti?

Hlavný kontrolór odporučil poslancom obecného zastupiteľstva, aby spomedzi seba vybrali niekoho, kto bude starostu vysielať na pracovné cesty. Je toto odporúčanie správne?

Konateľ je zároveň aj jediným zamestnancom. Firma ma sídlo v meste Košice. V Poprade si kúpil spolu s manželkou byt a tento byt začal od oktobra prenajímať firme. Keďže je IT cestuje po celej SR. Robí si vyúčtovanie cestovného. Doteraz bol vždy začiatok cesty v Košiciach. Ako by malo teraz vyzerať jeho vyúčtovanie prac. cesty, keďže býva v Poprade. Sídlo je stále v Košiciach, prevádzku nemá zriadenú. Môžte mi konkrétne uviesť, ako by malo vyzerať vyúčtovanie + stravné, napr. 09.10 Košice 07:00 - Poprad 7:50 10.10 Poprad 08:00 - Trnava 10:55 10.10 Trnava 17:30 - Poprad 20:25 11.10 Poprad 05:00 - Bratislava 08:50 12.10 Bratislava 17:00 - Košice 21:40

1.) Ak začala pracovná cesta zamestnanca o 5.30 ráno v Košiciach a slovensko-rakúsku hranicu prekročil o 10.45, pričom v Rakúsku potom zostal nocovať do nasledujúceho dňa. Má zamestnanec nárok na stravné na Slovensku vo výške 4,5 € (5-12 hodín) a zároveň na plné stravné platné v Rakúsku 45 €, keďže tam bol viac ako 12 hodín? 2.) Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v § 13 ods. 5 definuje rozhodujúci čas pre posúdenie stravného v jednotlivých krajinách pri zahraničnej pracovnej ceste v prípade leteckého spôsobu dopravy - odlet lietadla podľa letového poriadku. Správne tomu rozumiem, že zákon definuje túto podmienku rovnako pre všetky krajiny, bez ohľadu na to, či ide o členské štáty EÚ alebo tretie krajiny? 3.) Zamestnanec bol na zahraničnej pracovnej ceste na Ukrajine. K cestovnému príkazu bol priložený bloček zo zmenárne v UA, kde zmenil 50 € na 1 400 UAH. Počas pracovnej cesty mal spolu výdavky vo výške 5 000 UAH a všetky tieto výdavky boli v cestovnom príkaze prepočítané kurzom zo zmenárne, kde zmenil iba 50 € na 1 400 UAH. Je tento postup správny? Ak nie, akým kurzom by sa mali tieto výdavky (okrem 1 400 UAH) prepočítať? Je relevantné tvrdenie zamestnanca, že mal už zvyšné UAH z predchádzajúcej pracovnej cesty?

Maďarská Kft. posiela svojich zamestnancov pracovať na územie Slovenskej republiky. Zamestnanci budú vykonávať stavebné práce na území SR. Zamestnanci disponujú potvrdením A1, preto všetky odvody (zdravotné a sociálne odvody) platia naďalej v Maďarsku. Obdobie vyslania presiahne 183 dní v roku a preto na základe Dohody o zamedzení dvojitého zdanenia (medzi Maďarskom a Slovenskou republikou) daň zo závislej činnosti musí platitiť zamestnávateľ na Slovensku. Zamestnávateľ (Maďarská Kft.) sa samozrejme registrovala na Slovensku na DIČ. Títo zamestnanci dostávajú od maďarskej firmy aj stravné (za deň), keďže z ich hľadiska sú akoby na pracovnej ceste v zahraničí (na Slovensku). Na Slovensku (na základe slovenských zákonov) okrem základnej mzdy sa musí zdaniť aj príjem zamestnancov z tohto stravného? Prosíme uviesť aj presný zákon, na základe ktorého áno alebo nie.

Zamestnanec spoločnosti si na zahraničnej služobnej ceste hradil stravu prostredníctvom firemnej kreditnej karty. Za predpokladu, že budú zamestnancovi ponížené cestovné náhrady za bezplatne poskytnutú stravu na služobnej ceste, môže spoločnosť predmetný náklad hradený kreditnou kartou spoločnosti považovať za daňový výdavok? Ak áno, je suma vynaloženého nákladu daňovo uznaná v plnej výške?

Občianske združenie chce preplatiť cestovné náhrady hráčom, ktorí cestujú na zápasy. Možno použiť základnú sadzbu náhrady a namiesto presných výpočtov podľa technického preukazu určiť paušálne, napr. 0,117 € na 1 km (zapracovať do výpočtu náhrady aj očakávanú spotrebu), t. j. rozhodnutím výboru občianskeho združenia limitovať výšku nákladov?

Sme občianske združenie. Chceme preplatiť cest. náhrady našim hráčom na zápasy. Je možné použiť základnú sadzbu náhrady a namiesto presných výpočtov podľa TP určiť paušálne, napr. 0,117 € na 1 km (tzn. zapracovať do výpočtu náhrady aj očakávanú spotrebu)? Tzn., rozhodnutím výboru oz limitovať výšku nákladov. Samozrejme, predpokladám súhlas druhej strany.

Ako správne zaúčtovať v jednoduchom účtovníctve nasledovné prípady: - preddavok 1 000,00 CZK pracovníkovi na pracovnú cestu (výmenný kurz banky v deň nákupu a vyplatenia preddavku 26,20) - vyúčtovanie pracovnej cesty, doplatok 800,00 CZK (vým. kurz banky v deň vyúčtovania 26,22).

Predmetom príspevku je téma poskytovania verejných prostriedkov prostredníctvom rozpočtu obce na účely reprezentácie a propagácie. V súlade s ust. § 34 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z. z.“) subjekt verejnej správy môže vynakladať (použiť) verejné prostriedky na účely reprezentácie a propagácie. Príspevok bližšie definuje tie účely použitia rozpočtovaných prostriedkov, ktoré sú v praxi organizácií samosprávy a obcí najčastejšie. Aké výnimky z použitia verejných prostriedkov na reprezentáciu a propagáciu je možné v praxi odpozorovať? Čo všetko by mala obsahovať interná smernica? Ako sa klasifikujú jednotlivé výdavky na reprezentáciu a propagáciu? V príspevku sa snažím odpovedať na tieto položené otázky.

Obec poskytuje športovému klubu dotáciu na základe všeobecne záväzného nariadenia, športový klub vypláca svojim členom cestovné, keďže sa na nich nevzťahuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. Akým spôsobom možno vyúčtovať príspevky na cestovné hráčom v rámci dotácie? Je stanovená napríklad sadzba za kilometer, a aké doklady k tomu potrebujú? Môže byť v zmluve o dotácii stanovené, aká suma sa môže minúť na konkrétne činnosti, napríklad na materiál, občerstvenie, cestovné a pod.?

Zamestnanec bol na pracovnej ceste a pracoval blízko Maďarsko - Slovenských hraníc . Podľa údajov z cestovného príkazu zamestnanec prekročil hranice SR/HU o 23:45 a vrátil sa na druhý deň o 00:30 na územie SR. Má nárok na „ maďarské“ stravné za každý deň, t.j. 2 x 25% z 39 EUR, aj keď celková doba strávená v zahraničí je 45 minút? Zamestnanec bol na pracovnej ceste celkom v jeden deň 24 hodín z toho strávil 1 hodinu v zahraničí a ostatné v tuzemsku. Má nárok tuzemské celodenné stravné t. j. pre pásmo 18-24 hodín a zároveň na ¼ zahraničné stravné t. j. pre pásmo 0-6 hodín ?

Zamestnanec bol na služobnej ceste v Nemecku. Na faktúre za ubytovanie je uvedená samostatne aj hodnota raňajok v cene 12 €. Cestovné náhrady sme za ten deň krátili vo výške 25 % z celodenného stravného pre Nemecko 45 €, t. j. sme mu priznali celodenné stravné v sume 33,75 €. Ako máme postupovať z hľadiska zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. pri položke na faktúre „raňajky“? Je uznaným daňovým výdavkom? Na aký účet máme túto položku zaúčtovať?