Obchodné zmluvy ako zákonný spôsob uplatňovania
práva
doc. JUDr.
Alena
Pauličková
PhD.
Právne vedomie zodpovednosti manažmentu obcí za výkon funkcie v Európe výrazne
vzrástlo. Každý manažér častokrát v rozhodovacom procese kolíše medzi objektívnym a subjektívnym
rizikom. Subjektívne riziko vníma ako určitú neistotu pri uplatňovaní stratégie, avšak jeho miera je
rozhodujúca, ako aj rozhodovacie procesy, pre ktoré je charakteristické, že hoci prebiehajú v
prítomnosti, ich výsledky ovplyvnia vždy budúcnosť. Kvalita rozhodnutí, ktoré sú produktom
rozhodovacieho procesu, v značnej miere ovplyvňuje nielen úspešnosť, ale aj samotnú existenciu
samosprávy.
Cieľom príspevku je pripraviť aj subjekty územnej samosprávy na zákonný spôsob
uplatňovania svojho práva v každodennom živote. Úspešné rozhodovanie môže výrazným spôsobom
ovplyvniť práve neznalosť právnych noriem, ich nesprávna aplikácia alebo podcenenie možností daných
právnym poriadkom zmluvných strán, ktoré umožňujú odchýliť sa od konkrétnych ustanovení právnych
predpisov, prípadne ich uplatnenie na konkrétny zmluvný vzťah vylúčiť.
Zákonné predpoklady obchodnej zmluvy
Zmluvy sa najčastejšie uzatvárajú v obchodnoprávnych vzťahov. Zmluvná sloboda jednotlivca
- podnikateľa alebo organizácie - sa považuje za základ slobodného podnikateľského systému. Zmluva
je pritom nástrojom, ktorý poskytuje obom stranám určitú právnu istotu a chráni ich navzájom pred
zlým úmyslom druhej strany.
Zmluva je typickým prejavom súkromnoprávneho systému, lebo má vo väčšine prípadov [tam,
kde nie je obmedzená donucujúcimi
(kogentnými)
právnymi normami] prednosť pred verejným
právnym systémom tvoreným podpornými právnymi normami.Zmluva je tak vlastne výsledkom výmeny vynútiteľných prísľubov strán. Ak sa zmluvný
záväzok poruší, zmluvný partner môže využiť svoje právo domáhať sa svojich nárokov súdnou
cestou.
Avšak pri zvážení pravdepodobnosti ďalších obchodov v budúcnosti je často preňho
vhodnejšie zmierovacie súkromné riešenie sporov pri vylúčení zásahov štátnej moci. Pôjde tu o
uplatnenie rôznych foriem sprostredkovateľského a rozhodcovského konania.
Zmluvy sa spravidla uzavierajú v rámci niektorého štandardného zmluvného typu. Obchodný
zákonník (zákon č. 513/1991 Zb.) poskytuje širokú
škálu možností na úseku uzatvárania zmlúv; strany môžu uzavrieť aj nepomenovanú
(inominátnu)
zmluvu (napr. o obchodnej spolupráci alebo zmluvu o dodávkach a odbere). Zmluvy individualizované,
„šité" len na konkrétny právny vzťah, môžu byť primeranejšie než v zákone uvádzané typové
zmluvy.Inominátne zmluvy
U tzv. nepomenovaných (inominátnych) zmlúv sa stretávame s rizikom, že táto zmluva
nedisponuje podpornou záštitou ďalších noriem použiteľných pri absencii inej dohody strán a vzťah
založený nepomenovanou zmluvou sa zakladá len na tom, čo bolo dohodnuté, resp. na všeobecných
ustanoveniach Občianskeho zákonníka (zákon č.
40/1964 Zb.) a
Obchodného zákonníka o záväzkovom práve. To však
niekedy nestačí. U týchto zmlúv možno však podporne využiť právnu úpravu tých záväzkov, ktoré sú
nepomenovanej zmluve svojou ekonomickou podstatou a spoločenskou funkciou najbližšie.
Zmluvná sloboda umožňuje zmluvným stranám dohodnúť sa na akomkoľvek obsahu zmluvy, ktorý
nie je v rozpore s donucujúcimi ustanoveniami právnych predpisov, resp. ktorý neobchádza ich
účel.
! Upozornenie:
Niektoré podporné ustanovenia nemusia voľbu v skut