Zmluvy v miestnej samospráve
Mgr.
Ladislav
Briestenský
Motívom k napísaniu tohto článku je fakt, že v miestnej samospráve je uzatváranie zmlúv
nezriedka v kompetencii osôb, ktoré nemajú právnické vzdelanie a niekedy ani nemajú poruke potrebnú
právnu pomoc. Cieľom je poskytnúť o zmluvách základné informácie potrebné na zorientovanie sa,
upozorniť na hroziace nedorozumenia pri aplikácii príslušných právnych predpisov a poskytnúť
praktické odporúčania k procesu vyjednávania o obsahu zmlúv.
Ak sa téma zmlúv vyskytne v diskusii právnikov, narábajú súčasne s veľkým množstvom
informácií, o ktorých nemusia hovoriť, lebo sú prirodzenou súčasťou kontextu. Na účely tohto článku
treba tento kontext aspoň načrtnúť a - v záujme zrozumiteľnosti aj pre "neprávnikov" - je nevyhnutné
postupovať s istou mierou zjednodušenia.
Východiskové informácie
Verejné právo a súkromné
právo
Tieto pojmy označujú kvalitu právnych pravidiel na vyššej úrovni, ako sú právne odvetvia
(ten. trestné, občianske, obchodné, pracovné, správne právo a pod.).
Do
verejného práva
radíme pravidlá regulujúce ochranu verejného záujmu, organizáciu
verejnej moci a jej výkon (napr. v pôsobnosti samosprávy je to typické pri vydávaní rozhodnutí v
správnom alebo v daňovom konaní alebo pri vydávaní všeobecne záväzných nariadení).Do
súkromného práva
patria pravidlá regulujúce oblasť súkromno-právnych (t.j. nie
verejnoprávnych) vzťahov (napr. občianske právo, obchodné právo, rodinné právo).Uvedeným dvom oblastiam práva zodpovedajú dve ústavné zásady upravené v
Čl. 2 ods. 2 a 3 ústavného zákona č. 460/1992 Zb.
Ústava SR v z. n. p.:
Ústava SR - výňatok
Čl. 2
...(2) Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
(3) Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť,
aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Ústavná zásada v ods. 2 platí pre oblasť verejného práva a aj pre orgány miestnej
samosprávy,