Iveta Matlovičová - strana 7

Na základe akej zmluvy môže konateľ vykonávať konateľskú funkciu voči spoločnosti? Aké povinnosti vyplývajú pre spoločnosť, resp. pre konateľa z rozdielnych vzťahov (napr. pracovno-právny, mandátny, ....) - mám na mysli oznamovaciu povinnosť, platenie daní, platenie odvodov.

Prosím o informaci, jaké daňové výhody má pro zaměstnavatele zaměstnání invalidního důchodce a současně jaké výhody (úlevy) má samotný zaměstnanec.

Právnická osoba, platiteľ DPH, účtujúca v PU. Zamestnanec odmeňovaný úkolovou mzdou pracoval vo sviatok (z dôvodu veľkého počtu zákaziek). Aká výška mzdy mu patrí za tento odpracovaný sviatok? Môže mať aj vyšší príplatok ako stanovuje Zákonník práce?

Možno považovať za riadne splnené podmienky náhradného doručenia podľa § 38 Zákonníka práce, ak si zamestnanec neprevezme výpoveď zaslanú zamestnávateľom poštou doporučene do vlastných rúk, pričom poštový podnik ako dôvod nedoručenia uvedenie, že si ju adresát neprevzal v odbernej lehote a vráti ju zamestnávateľovi. Nastávajú teda účinky doručenia tejto výpovede napriek tomu, že zamestnávateľ nemá vedomosť o tom, či sa zamestnanec o doručovaní zásielky dozvedel, a neprevzal si ju, alebo sa o doručovaní výpovede ani nedozvedel. Zo záznamov poštového podniku nie je zrejmé, či sa zamestnanec mal možnosť oboznámiť s tým, že mu je doručovaná zásielka napr. z oznámenia o uložení zásielky.

Doručením exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy zamestnávateľ vykonával zamestnancovi zrážky zo mzdy od 1. 7. 2013. Zmenou nariadenia o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia s účinnosťou od  1. 11. 2013 zamestnávateľ vykonával zamestnancovi neoprávnene vyššie zrážky zo mzdy vzhľadom na to, že zamestnanec je poberateľom invalidného dôchodku. Akým spôsobom je možné neoprávnene vyššie zrážky zo mzdy vysporiadať v súlade s exekučným poriadkom? Exekútor sa vyjadril, že keďže nevznikla chyba na strane Exekútorského úradu, nie je povinný zrážky vrátiť. Prosím o zaslanie informácie, má zamestnávateľ právo požiadať Exekútorský úrad o vrátenie neoprávnene zrazených zrážok zo mzdy zamestnanca z dôvodu nesprávneho výpočtu zrážky zo mzdy? Prípadne je možné v nasledujúcich mesiacoch nezrážať zrážky zo mzdy až do vysporiadania nesprávne zrazených vyšších zrážok?

Vykonávam funkciu starostu obce a predtým predsedu MNV. Uvoľnený na výkon verejnej funkcie som od 1. 2. 1980, teda takmer 35 rokov. Keďže mám 63 rokov (som poberateľom starobného dôchodku), rozhodol som sa nekandidovať v tohtoročných komunálnych voľbách. S ukončením výkonu mojej funkcie je mi jasné len vo veci 3-mesačného odstupného. Ukončením výkonu verejnej funkcie starostu mi nekončí pracovný pomer, ktorý mi stále trvá u pôvodného zamestnávateľa (Technická univerzita Zvolen). Ako mám postupovať, keď nie je reálne nastúpiť na pôvodné pracovisko, pretože nepredpokladám, že pôvodné pracovné miesto ešte existuje a ani už nemám záujem pracovať v trvalom pracovnom pomere. S tým súvisí aj môj nárok na odchodné, ktoré mi doposiaľ nebolo vyplatené a mám obavy, že už ani nebude. Tak po 35 rokoch vo verejnej funkcii dostanem 3-mesačné odstupné, akoby som robil 5 rokov ako zamestnanec vo verejnom záujme. Považujem to za diskriminačné a značne nespravodlivé. Pokiaľ by bolo možné, chcem Vás požiadať o radu, ako postupovať po skončení funkcie starostu: nástup na pracovisko u pôvodného zamestnávateľa, s ktorým mám stále platnú pracovnú zmluvu, spôsob ukončenia pracovného pomeru so zamestnávateľom z pohľadu výhodnejšieho postupu pre mňa, ako a u koho si uplatniť odchodné a z čoho sa bude vypočítavať?

Plánujeme uzatvoriť príkaznú zmluvu zo zahraničnou fyzickou osobou - obsahom má byť vypracovanie posudku. Nie je mi však celkom jasné, či sa príjem z dohodnutej odmeny bude posudzovať ako príjem zo závislej činnosti (§ 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. - ďalej len "ZDP") alebo ako ostatný príjem (§ 8 ZDP). Ak je závislá činnosť posudzovaná v kontexte závislej práce podľa Zákonníka práce (§ 1, ods. 2 a 3 Zákonníka práce), potom činnosť vykonávaná na základe príkaznej zmluvy nemôže byť závislou činnosťou (kedže ide o občianskoprávny vzťah). Nie som si ale istá, či sa to dá chápať takto. Ak sa závislosť činnosti posudzuje striktne podľa § 5 ZDP, kto má posúdiť, či konkrétna činnosť upravená v príkaznej zmluve je závislá alebo nie? Ďalšou vecou je potom platenie odvodov na zdravotné a sociálne poistenie z príkaznej zmluvy. Je potrebné tieto odvody odviesť (aj keď ide o zahraničnú osobu poistenú v inej krajine?).

Ak dieťa zamestnanca ukončí štátnou skúškou v máji 2014 bakalárske štúdium a predloží doklad o prijatí na inžinierske, resp. magisterské štúdium a zápis bude v októbri 2014, môžem vyplatiť daňový bonus aj v mesiacoch jún, júl, august, september, alebo posledný daňový bonus vyplatím za máj a potom až od októbra, keď mi predloží doklad o zápise na II. stupeň a za 6-9 mesiac si zamestnanec uplatní DB až cez ročné zúčtovanie dane?

Ako postupovať pri výplate odmeny likvidátora z pohľadu zdravotného a sociálneho poistenia? Pri sociálnom poistení pôjde o nepravidelný alebo pravidelný príjem, keďže doteraz likvidátor nebol do sociálnej poisťovne prihlásený? Bude potrebné jeho odmenu rozpočítať na mesiace likvidácie, vypočítať takto niekoľko vymeriavacích základov a podať výkaz poistného a príspevkov alebo iba mesačný výkaz poistného, kde určite bude odmena presahovať maximálny vymeriavací základ.

Náš spoločník si chce vyplatiť dividendy za rok 2012 aj za rok 2013 teraz v roku 2014. Vieme, že je tam stanovená maximálna hranica pre odvod poistného do zdravotnej poisťovne. Mohli by ste nám povedať, ako sa vypočíta tento odvod, keď výška dividend za obidva roky prekračuje tento vymeriavací základ? Platí sa tento odvod zvlášť za každý rok, alebo sa to spočíta do vymeriavacieho základu za rok 2014?

V organizácii je zavedený pružný pracovný čas. Ako je to s nárokom na stravné lístky u zamestnancov, ked v danom dni neodpracujú viac ako 4 hodiny? Nemajú v tých dňoch nárok na stravný lístok? Je potrebné mať odborovú organizáciu, aby sa mohol zaviesť pružný pracovný čas?

Podľa § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") sa na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane považuje manželka žijúca v spoločnej domácnosti, ktorá sa starala o vyživované maloleté dieťa podľa osobitného predpisu (zákon o rodičovskom príspevku). Podľa tohto zákona dieťaťom je dieťa do troch rokov veku, do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav alebo do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov. Môže sa uplatniť NČZD na: a) Manželku od 1 dňa materskej dovolenky, t. j. od prvého dňa poberania materskej? b) Manželku od nasledujúceho mesiaca po narodení dieťaťa (t. j. nar. 5. 4. 2013, čiže od mája 2013)? c) Manželku, ktorá poberá rodičovský príspevok? Ktorý variant je správny?

Som zamestnaná na plný úväzok, mám nárok na odpočítateľnú pložku na manžela, ktorý je tiež zamestnaný na plný úväzok, ale v roku 2013 pracoval len od 1. 1. 2013 do 8. 2. 2013, od vtedy je po operácii na dlhodobej PN s vymeriavacím základom 7 € na deň. Manžel zatiaľ nepoberá žiadny dôchodok, na invalidný má podanú žiadosť od 11/2013. Keďže jeho príjem za rok 2013 nie je ani na lieky a prežitie, mám nárok aspoň na odpočitateľnú položku?

Jak mám postupovat v případě daně z príjmú FO, když jsem v roce 2013 pracoval do konce 5/2013. Odvtedy jsem vedený na úřadě práce. Od 2. 9. 2013 do 2. 10. 2013 jsem byl zaměstanán na dobu určitou. Pak znova v evidenci úřadu práce, až do konce roka. Kdo mi podá daň. přiznání, příp. roč. zúčt. daně?

SZČO - podnikateľ od 4. 6. 2013 začal poberať starobný dôchodok (naďalej je SZČO). Môže si v daňovom priznaní za rok 2013 uplatniť nezdaniteľnú čiastku za celý rok, teda vo výške 3 735,94?

Má nárok na zamestnaneckú prémiu zamestnanec, na ktorého bol zamestnávateľovi poskytnutý príspevok podľa § 50j zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. na podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti?

1. Ktoré mzdové položky vstupujú do tvorby sociálneho fondu z priloženého zoznamu? 2. Ktoré mzdové zložky vstupujú do výpočtu priemeru na dovolenku z priloženého zoznamu? Zoznam mzdových položiek: - Základná mzda - Úkolová mzda - Cestovné v zmysle zákona o cestovných náhradách - Odmena z dohody o pracovnej činnosti - Dovolenka (čerpanie) - Základná mzda za prácu nadčas - Mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas - Návšteva lekára - Práceneschopnosť (preplatenie PN – 10 dní) - Ošetrenie člena rodiny - Nevybratá dovolenka (preplatenie nevyčerpanej dovolenky pri ukončení pracovného pomeru) - Odmeny (osobné ohodnotenie, individuálne odmeny, polročné odmeny, ročné odmeny a pod.) - Odstupné odchodné - Osobné prekážky v práci (darovanie krvi, účasť na pohrebe a pod.) - Výkon práce vo sviatok - Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok - Sprievod rodinného príslušníka (napr. k lekárovi) - Náhrada za sviatok (zamestnanec nepracuje vo sviatok a deň je preplatený priemerom na dovolenku – uvedené je dohodnuté v pracovnej zmluve).

Zamestnávame zamestnancov na základe dohody o pracovnej činnosti. Nevieme dopredu, či budú pracovať celých 5 dní v týždni. Pri prijatí do zamestnania sme ich prihlásili do zdravotnej poisťovne. Je nutné ich prihlasovať a odhlasovať podľa toho, ktoré dni skutočne odpracovali? V našom prípade to bude ale nemožné, lebo to dopredu nevieme. Dohodári sú zároveň poberateľmi rodičovského príspevku. Zamestnanci majú pravidelný príjem.

Máme zamestnanca, ktorý vykonáva kumulovanú funkciu na obecnom úrade, z dôvodu pracovnej vyťaženosti čerpá málo dovolenky. V r. 2013 čerpá starú dovolenku za r. 2012, podľa predbežného predpokladu k 31.12.2013 uvedenému zamestnancovi aj tak zostane dovolenka z r. 2012 - 10 dní. Uviedla by som konkrétny prípad na posúdenie: zostatok dovolenky k 31. 12. 2013: za r. 2012 10 dní za r. 2013 25 + 5 dní (podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa), spolu 30 dní. Má pracovník nárok na preplatenie určitej časti dovolenky za r. 2012, musí o preplatenie požiadať alebo je to povinnosť zamestnávateľa, zamestnanec už dovŕšil 33 rokov, zamestnávateľ mu poskytuje 25 dní dovolenky + 5 dní dovolenky ročne. Zákonník práce ustanovuje, že časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne, patrí zamestnanosti náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, môžeme toto aplikovať aj u starostu obce, ak mu zostane dovolenka z r. 2012. V obidvoch prípadoch nejde o ukončenie pracovného pomeru.

Potrebujeme prepracovať našu firemnú internetovú stránku. Uvažujeme, že na túto prácu zamestnáme na dohodu študenta z Nemecka, ktorý momentálne študuje druhý rok na vysokej škole vo Švédsku. Má tento študent nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane? Na čo ešte nesmieme zabudnúť pri zamestnaní zahraničného študenta?