Ing. Iveta Matlovičová - strana 3

Júnové číslo časopisu prináša pokračovanie seriálu, ktorý sa venuje právnemu postaveniu hlavného kontrolóra v mzdovej učtárni. V štvrtej časti seriálu sa dočítate o rozsahu odvodov na zdravotné a sociálne poistenie a taktiež, či má hlavný kontrolór nárok na poskytnutie rekreačného poukazu.

Májové číslo časopisu prináša ďalší diel seriálu, ktorý podrobne spracúva tému odmeny hlavného kontrolóra a takisto dovolenku a iné pracovnoprávne nároky.

V aprílovom čísle časopisu prinášame druhú časť seriálu, v ktorom sa dočítate o osobitostiach odmeňovania hlavného kontrolóra, na aký pracovný úväzok môže pracovať a ďalšie zaujímavé informácie.

Podľa § 5 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v z. n. p. (ďalej len „zákon o BOZP“) je zamestnávateľ povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom k všeobecným zásadám prevencie patrí aj: vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúce riziká, posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť. Zamestnávateľ je teda povinný posudzovať riziko na pracovisku a v prípade potreby je oprávnený prijať a vykonať vhodné opatrenia na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov. Prijatie vhodných opatrení závisí od posúdenia rizika zamestnávateľom v závislosti od konkrétneho prípadu, pričom riadiť sa môže aj opatreniami, ktoré prijala Bezpečnostná rada SR. Aké má teda zamestnávateľ možnosti v súvislosti s výskytom ochorenia COVID-19, aby ochránil svojich zamestnancov? Môžu zamestnanci pracovať z domu?

Hlavný kontrolór obce, ktorého volí a odvoláva obecné zastupiteľstvo, vykonáva svoju funkciu na základe pracovnej zmluvy. Postavenie hlavného kontrolóra upravuje zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“). Hlavný kontrolór sa v súlade s § 18 zákona o obecnom zriadení považuje za zamestnanca obce a ak zákon o obecnom zriadení neustanovuje inak, vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone práce vo verejnom záujme“).

Minimálna mzda bola ustanovená pre slovenských zamestnancov prvýkrát na základe nariadenia vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ďalej len „ČSFR“) č. 99/1991 Zb. o určení minimálnej mzdy a platiť začala od 25. 3. 1991. Toto nariadenie upravovalo minimálnu mzdu v Československu až do 10. 2. 1992. S účinnosťou od 11. 2. 1992 upravovalo minimálnu mzdu na Slovensku nariadenie vlády ČSFR č. 53/1992 Zb. o minimálnej mzde, ktoré upravovalo minimálnu mzdu aj v období existencie samostatnej Slovenskej republiky, až do 31. 3. 1996.

V poslednom čísle časopisu v tomto roku uverejňujeme aj druhú časť príspevku, ktorý sa venuje zástupcom starostov. V decembrovom čísle sa dočítate o krátkodobom a dlhodobom uvoľňovaní na výkon funkcie zástupcu starostu, takisto o nároku na dovolenku pri vykonávaní tejto funkcie a ďalšie dôležité informácie.

Postavenie zástupcu starostu je upravené v zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“). Od 1. apríla 2018 je účinná novela č. 70/2018 Z. z., ktorá priznáva zástupcovi starostu (dlhodobo uvoľnenému zo zamestnania na výkon verejnej funkcie) „zamestnanecké“ nároky, ako je právo na dovolenku a na účely tvorby a použitia sociálneho fondu získava zástupca starostu postavenie zamestnanca. Počnúc februárom 2019 sa upravilo aj odmeňovanie zástupcov starostov s cieľom zrovnoprávniť osoby, ktoré sú a ktoré nie sú dlhodobo uvoľnené na výkon tejto funkcie zo zamestnania, a novela č. 5/2019 Z. z. súčasne splnomocňuje starostu na určenie platu, resp. odmeny zástupcovi starostu.

Ako správne vypočítať dovolenku u zamestnanca, ktorý nastúpil do práce 5. 9. 2019? To, že má nárok na alikvotnú časť dovolenky po odpracovaní 60 dní u zamestnávateľa, resp. za každých 21 odpracovaných dní, to nám je jasné. Ale čo v prípade, že bude mať odpracovaných v tomto roku 60 dní, tak má nárok na 3/12-tiny alebo až 4/12-tiny. Ako sa počíta ten mesiac, v priebehu ktorého nastúpil zamestnanec do práce. A dovolenka sa zaokrúhľuje matematicky na celé dni? Alebo na poldeň?

Októbrové číslo časopisu prináša poslednú časť seriálu, v ktorom sa dočítate o zdravotnom a sociálnom poistení starostu.

V šiestej časti seriálu vám prinášame podrobné informácie z oblasti stravovania, sociálneho fondu a cestovných náhrad, ale dočítate sa aj o tom, či starosta má nárok na doplnkové dôchodkové sporenie.

V letnom dvojčísle nájdete až dve časti seriálu Právne postavenie a platové pomery starostov obcí od autorky Ing. Ivety Matlovičovej. V štvrtej časti sa dočítate, aký právny nárok má starosta na dovolenku na základe platnej legislatívy.

V piatej časti seriálu autorka podrobne rozoberá odstupné starostu v súlade so súčasnou právnou úpravou, pričom v príspevku uvádza konkrétne príklady z praxe.

V júnovom čísle prinášame pokračovanie seriálu od autorky Ing. Ivety Matlovičovej, ktorá v tretej časti seriálu podrobne opisuje postup pri valorizácii platu starostov.

V májovom čísle prinášame pokračovanie seriálu od autorky Ing. Ivety Matlovičovej, ktorá v druhej časti podrobne opisuje postup pri odmeňovaní starostov vzhľadom na to, že od 1. 12. 2018 sa podmienky stanovenia platov starostov zmenili.

Právne postavenie a platové pomery starostov obcí a primátorov miest upravuje zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v z. n. p. Zákon ustanovuje nároky starostu a primátora (ďalej len „starosta“) alebo deleguje pôsobnosť na iný právny predpis, v zmysle ktorého vznikajú starostovi ďalšie nároky, napr. nárok na dovolenku alebo nároky vzniknuté starostovi pri pracovnej ceste.

Obecné zastupiteľstvo z dôvodu naliehavosti preverenia nezákonných krokov predchádzajúceho starostu v decembri 2018 uzneseniami poverilo kontrolóra vykonaním troch kontrol s termínmi do najbližšieho zasadnutia obecného zastupiteľstva (ďalej len „OZ“) (31. 1. 2019) a do 15. 2. 2019. Úväzok hlavného kontrolóra pritom je len 30 hodín. Okrem zákonom stanovených správ teda kontrolór na základe „príkazu“ zamestnávateľa vykonal ďalšie tri, resp. štyri kontroly, z ktorých vypracoval riadne tri správy. Keďže je zrejmé, že by tieto úlohy nebolo možné vykonať za 30 hodín, kontrolór si v riadnom zamestnaní čerpal riadnu dovolenku a pracoval na splnení úloh stanovených OZ. Po OZ predložil starostovi dochádzku, v ktorej, okrem stanovených 30 hodín, mal evidované nadčasy. Prišlo k dileme, či môže obec v prípade hlavného kontrolóra postupovať v súlade so zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. a hlavný kontrolór si môže čerpať náhradné voľno alebo má nárok na preplatenie vykonanej/nariadenej nadčasovej práce. Práca bola vykonaná na zá­klade príkazu zamestnávateľa, bola ohraničená stanovenými termínmi do 31. 1. 2019 a štvrtá kontrola do 15. 2. 2019. Okrem uznesení a príkazu na kontroly boli vykonávané úlohy, ktoré vyplývajú hlavnému kontrolórovi zo zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. Zamestnávateľ má vedomosť o výške úväzku, práca bola nariadená z dôvodu verejného záujmu a zdokladovaná výstupmi a aj evidenciou času, ktorý bol na splnenie úloh potrebný.

Právne postavenie a platové pomery starostov obcí a primátorov miest upravuje zákon č. 253/1994 Z.z. o platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v z. n. p. Zákon ustanovuje nároky starostu a primátora (ďalej len "starosta") alebo deleguje pôsobnosť na iný právny predpis, podľa ktorého vznikajú starostovi ďalšie nároky, napr. nárok na dovolenku alebo nároky vzniknuté starostovi pri pracovnej ceste.

Za správny výpočet zrážok zo mzdy je zodpovedný zamestnávateľ. Pri výpočte a realizácii zrážok postupuje najmä v súlade so zákonom č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) a v súlade s nariadením č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v z. n. p. (ďalej aj „nariadenie vlády o rozsahu zrážok zo mzdy“). Vzhľadom na to, že znižovanie mzdy a poukázanie určitej sumy z nej inej osobe ako zamestnancovi je zásadným zásahom do práva garantovaného Ústavou Slovenskej republiky, je výkon zrážok zo mzdy regulovaný aj ďalšími osobitnými predpismi, najmä:

Od 1. apríla 2018 je účinná novela č. 70/2018 Z. z. zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) týkajúca sa obecného zastupiteľstva, ako aj členov komisií obecného zastupiteľstva a členov výborov mestských častí, ktorí nie sú poslan­cami.