Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Výmera dovolenky starostu
Dátum:
Výmera dovolenky starostu
Táto téma, ktorá je diskutovaná často a s dosť protichodnými výsledkami, si zasluhuje
bližšiu pozornosť. Cieľom článku je rozobrať súvisiace ustanovenia právnych predpisov a načrtnúť
prístup, ktorý nebude právo starostu na dovolenku vnímať len úzko a formalisticky, no súčasne
odporučí spôsob, ako tieto otázky riadne normatívne podoprieť.
VÝCHODISKO A ŠTRUKTÚRA PRÍSTUPU
Skutočnosťou, ktorá je pre akékoľvek právne analýzy o tejto téme mimoriadne dôležitá a
limitujúca, je kvalita zákona č. 253/1994 Z.z. o
právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v z. n. p. (ďalej len
„zákon č. 253/1994 Z.z.“). Ide o normu na jednej
strane veľmi špecifickú, blízku odvetviu pracovného práva, nie však s podporným uplatnením zákona č.
311/2001
Z.z.Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len
„Zákonník práce“). Naopak, táto norma výslovne
označuje Zákonník práce za osobitný predpis, na
ktorý v niektorých otázkach (napr. aj v otázkach dovolenky -
§ 2 ods. 2, prvá veta zákona č.
253/1994 Z.z.) odkazuje:
Zákon č. 253/1994 Z.z. - výňatok § 2 ...(2) Starostovi počas výkonu funkcie patrí dovolenka na zotavenie; na jej účely sa primerane použije osobitný
predpis
. …
Inou vlastnosťou tejto právnej úpravy, ktorá spôsobuje aplikačné ťažkosti, je
skutočnosť, že nepokrýva systémovo všetky významné vzťahy, ktoré pri výkone tejto verejnej funkcie
nevyhnutne vznikajú. Je to citeľné najmä v prípadoch práv a povinností, ktoré sú vo vzťahu
zamestnávateľa k zamestnancovi vnímané ako notorické, no zároveň sa javí ako celkom prirodzené, aby
sa tieto práva a povinnosti rovnako uplatňovali aj vo vzťahu k výkonu tejto verejnej funkcie. Chýba
napríklad úprava o tom, že obec je povinná vytvoriť starostovi na výkon funkcie primerané pracovné
podmienky, poskytnúť mu potrebné pracovné prostriedky [obdoba úpravy povinností zamestnávateľa podľa
§ 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce],
absentuje úprava o pravidlách bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, riešenie otázok ochrany
materstva a pod.
Nepochybne by bolo optimálne, ak by bola aktuálna právna úprava zákona č.
253/1994 Z.z. doplnená o jasné pravidlá v týchto
otázkach.
Poznámka
: Pri prípadnej novelizácii by bolo možné odstrániť aj mnohé
logické chyby textu: napríklad v podmienkach vzniku práva na odstupné v
§ 5 ods. 1 cit. zákona sa logický rozpor
nachádza
• aj medzi prvou a druhou vetou [pretože prvá veta vymedzuje podmienky pre vznik nároku
pozitívne a výslovne v spojení s jedným spôsobom zániku mandátu a druhá veta vymedzuje toto právo
negatívne, avšak len vylúčením troch z desiatich spôsobov zániku mandátu v
§ 13a ods. 1 písm. a),
d) a
f) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
v z. n. p. – ďalej len „zákon o obecnom
zriadení“],
• aj medzi prvou a treťou vetou (nakoľko prípad, ak výkon funkcie trvá presne šesť
mesiacov nespadá ani pod uvedené pozitívne, ani pod negatívne vymedzenie podmienok pre vznik tohto
práva a zostáva teda neupravený).
Kým však zákon č. 253/1994 Z.z. nie je doplnený v
naznačených smeroch, stojí aplikačná prax pred ťažkými úlohami a je často nútená mnohé problémy
preklenúť len výkladom.
Aktuálny spoločenský kontext, najmä po vlaňajšej novele zákona č.
253/1994 Z.z., je poznačený voči tejto verejnej
funkcii pomerne negatívnymi postojmi. Jedným z ich výsledkov je prísne kritický pohľad na všetky
nároky starostov, ktoré nie sú v zákone výslovne uvedené.
Ak má takýto pohľad oporu v riadnom výklade zákona (napr. v otázke odmeny starostu, ktorá bola
pri vlaňajšej novelizácii zo zákona vypustená a v prípade ktorej preto historickým výkladom
dospejeme k argumentom o jej aktuálnej protiprávnosti), je namieste ho aplikovať. Tento prístup sa
však často objavuje aj v otázkach, kde zákon svojim výslovným znením ponechal pri interpretácii
práva priestor na uváženie.
V praxi je možné často sa stretnúť so zjednodušeným „dvojrozmerným“ vnímaním tejto problematiky,
ktoré sa v otázke výmery dovolenky obmedzuje na argument, že starosta nie je zamestnancom obce, a
preto sa na neho nevzťahujú výsledky kolektívneho vyjednávania, ktoré prípadne výmeru dovolenky
predlžujú. Tento názor je bezpochyby správny, pretože má jasnú oporu v
§ 2 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z.z.: „Funkcia
starostu je verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere.“
Nezastávam však názor, že týmto je otázka výmery dovolenky starostu a právnych možností jej
riešenia vyčerpaná. Pokúsme sa pozrieť na túto tému detailnejšie, no súčasne aj so zahrnutím
širšieho právneho kontextu, v ktorom sa nachádzajú aj iné opodstatnené možnosti výkladu práva. S
týmto zámerom je rozbor problematiky štruktúrovaný do nasledovných krokov:
- právna kvalita vzťahov upravujúcich práva starostu ako fyzickej osoby,
- vecná pôsobnosť na riešenie zákonom neupravených otázok,
- osobitná úprava práv súvisiacich s dovolenkou starostu a súvisiace možnosti pri výklade a
aplikácii práva.
PRÁVNA KVALITA VZŤAHOV UPRAVUJÚCICH PRÁVA STAROSTU AKO FYZICKEJ OSOBY
Výraz „práva starostu ako fyzickej osoby“ má za cieľ diferencovať práva vyplývajúce z tejto
verejnej funkcie pri správe obce (upravené najmä zákonom o obecnom zriadení) od práv, ktoré má
starosta ako fyzická osoba vykonávajúca túto funkciu voči obci ako verejnoprávnej korporácii, v
prospech ktorej túto verejnú funkciu vykonáva – práve tieto práva sú predmetom nášho záujmu.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.