Výmera dovolenky starostu

Skutočnosťou, ktorá je pre akékoľvek právne analýzy o tejto téme mimoriadne dôležitá a limitujúca, je kvalita zákona č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 253/1994 Z.z.“). Ide o normu na jednej strane veľmi špecifickú, blízku odvetviu pracovného práva, nie však s podporným uplatnením zákona č. 311/2001 Z.z.Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“). Naopak, táto norma výslovne označuje Zákonník práce za osobitný predpis, na ktorý v niektorých otázkach (napr. aj v otázkach dovolenky - § 2 ods. 2, prvá veta zákona č. 253/1994 Z.z.) odkazuje:

                   Zákon č. 253/1994 Z.z. - výňatok 
 
                                § 2 
 
...(2) Starostovi počas výkonu funkcie patrí dovolenka na zotavenie; na jej účely sa primerane použije 
osobitný 

Inou vlastnosťou tejto právnej úpravy, ktorá spôsobuje aplikačné ťažkosti, je skutočnosť, že nepokrýva systémovo všetky významné vzťahy, ktoré pri výkone tejto verejnej funkcie nevyhnutne vznikajú. Je to citeľné najmä v prípadoch práv a povinností, ktoré sú vo vzťahu zamestnávateľa k zamestnancovi vnímané ako notorické, no zároveň sa javí ako celkom prirodzené, aby sa tieto práva a povinnosti rovnako uplatňovali aj vo vzťahu k výkonu tejto verejnej funkcie. Chýba napríklad úprava o tom, že obec je povinná vytvoriť starostovi na výkon funkcie primerané pracovné podmienky, poskytnúť mu potrebné pracovné prostriedky [obdoba úpravy povinností zamestnávateľa podľa § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce], absentuje úprava o pravidlách bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, riešenie otázok ochrany materstva a pod.

Nepochybne by bolo optimálne, ak by bola aktuálna právna úprava zákona č. 253/1994 Z.z. doplnená o jasné pravidlá v týchto otázkach.

:

Kým však zákon č. 253/1994 Z.z. nie je doplnený v naznačených smeroch, stojí aplikačná prax pred ťažkými úlohami a je často nútená mnohé problémy preklenúť len výkladom.

Aktuálny spoločenský kontext, najmä po vlaňajšej novele zákona č. 253/1994 Z.z., je poznačený voči tejto verejnej funkcii pomerne negatívnymi postojmi. Jedným z ich výsledkov je prísne kritický pohľad na všetky nároky starostov, ktoré nie sú v zákone výslovne uvedené.

Ak má takýto pohľad oporu v riadnom výklade zákona (napr. v otázke odmeny starostu, ktorá bola pri vlaňajšej novelizácii zo zákona vypustená a v prípade ktorej preto historickým výkladom dospejeme k argumentom o jej aktuálnej protiprávnosti), je namieste ho aplikovať. Tento prístup sa však často objavuje aj v otázkach, kde zákon svojim výslovným znením ponechal pri interpretácii práva priestor na uváženie.

V praxi je možné často sa stretnúť so zjednodušeným „dvojrozmerným“ vnímaním tejto problematiky, ktoré sa v otázke výmery dovolenky obmedzuje na argument, že starosta nie je zamestnancom obce, a preto sa na neho nevzťahujú výsledky kolektívneho vyjednávania, ktoré prípadne výmeru dovolenky predlžujú. Tento názor je bezpochyby správny, pretože má jasnú oporu v § 2 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z.z.: „Funkcia starostu je verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere.“

Nezastávam však názor, že týmto je otázka výmery dovolenky starostu a právnych možností jej riešenia vyčerpaná. Pokúsme sa pozrieť na túto tému detailnejšie, no súčasne aj so zahrnutím širšieho právneho kontextu, v ktorom sa nachádzajú aj iné opodstatnené možnosti výkladu práva. S týmto zámerom je rozbor problematiky štruktúrovaný do nasledovných krokov:

- právna kvalita vzťahov upravujúcich práva starostu ako fyzickej osoby,

- vecná pôsobnosť na riešenie zákonom neupravených otázok,

- osobitná úprava práv súvisiacich s dovolenkou starostu a súvisiace možnosti pri výklade a aplikácii práva.

Výraz „práva starostu ako fyzickej osoby“ má za cieľ diferencovať práva vyplývajúce z tejto verejnej funkcie pri správe obce (upravené najmä zákonom o obecnom zriadení) od práv, ktoré má starosta ako fyzická osoba vykonávajúca túto funkciu voči obci ako verejnoprávnej korporácii, v prospech ktorej túto verejnú funkciu vykonáva – práve tieto práva sú predmetom nášho záujmu.