Ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva

Základným a východiskovým prameňom sú ustanovenia zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení"), ktoré upravujú rokovanie obecného zastupiteľstva. Popri pravidlách, ktoré sa týkajú výslovne ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva, netreba opomínať ani ostatné ustanovenia, ktorými je regulované rokovanie obecného zastupiteľstva. Obsahom sa na tému ustanovujúceho zasadnutia viažu tieto ustanovenia zákona o obecnom zriadení:

K obsahu pravidiel v § 12 zákona o obecnom zriadení stojí za pripomenutie fakt, že boli veľmi podstatne novelizované zákonom č. 102/2010 Z.z. Samosprávy uplatňujú novelizované pravidlá už štyri roky, no v prípade ustanovujúceho zasadnutia sa aplikovali len jedenkrát, pri minulých komunálnych voľbách v r. 2010. Zmenám, ktoré zaviedla spomínaná novela, treba preto venovať osobitnú pozornosť.

S ustanovujúcim zasadnutím však veľmi úzko súvisia aj niektoré ďalšie ustanovenia zákona o obecnom zriadení:

Podrobnejšie sa k obsahu týchto ustanovení dostaneme v ďalších častiach tohto článku, na tomto mieste len upozorňujem, že právna regulácia ustanovujúcich zasadnutí v zákone o obecnom zriadení sa neobmedzuje len na ustanovenia, kde sa výraz „ustanovujúce zasadnutie" nachádza a že je nevyhnutné vnímať túto tému v kontexte s inými otázkami, s ktorými je bezprostredne prepojená.

Ďalším užitočným zdrojom informácií je metodický návod Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 20. októbra 2014 pre obce na zabezpečenie ustanovujúcich zasadnutí obecných zastupiteľstiev (ďalej len „metodický návod"). Metodický návod je možné odporučiť ako kvalifikovanú pomôcku, ktorá rieši väčšinu štandardných situácii; ak v konkrétnej situácii nastanú aplikačné problémy, treba postupovať podľa výkladu ustanovení zákona o obecnom zriadení a s uplatnením pravidiel vlastného rokovacieho poriadku obecného zastupiteľstva.

Vlastná vnútorná norma - - má pre akékoľvek rokovanie zásadný význam, ktorý spočíva v tom, že na základe § 12 ods. 12 zákona o obecnom zriadení upravuje podrobnosti všetkých otázok rokovania obecného zastupiteľstva.

Rokovacie poriadky obecných zastupiteľstiev majú často osobitné ustanovenia venované úprave pravidiel ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva. V tomto prípade je osobitne dôležité, aby bola splnená zákonná povinnosť, že do obsahu rokovacieho poriadku sa premietli zmeny, ktoré zaviedla spomínaná novela z r. 2010:

                         Zákon o obecnom zriadení - výňatok 
                                      § 30d
 
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. apríla 2010
 
Obec upraví rokovací poriadok obecného zastupiteľstva v súlade s 
§ 12 ods. 1 až 6 do 30. septembra 2010.

Je nanajvýš potrebné ubezpečiť sa, že rokovací poriadok obecného zastupiteľstva zodpovedá aktuálne platnej právnej úprave. Skúsenosti z praxe totiž nasvedčujú tomu, že ak máme rokovací poriadok, ktorý nie je v súlade so zákonom, hrozí riziko, ktoré môže vyústiť len do dvoch riešení:

Verím, že netreba osobitne odôvodňovať, že ani jedna z uvedených možností nie je v prípade ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva prijateľná.

Ustanovujúce zasadnutie obecného zasadnutia sa nachádza na rozhraní funkčných období priamo volených orgánov obecnej samosprávy. Vôľa voličov, ktorú vyjadrili v komunálnych voľbách, sa mení na realitu v obsadení vrcholných samosprávnych orgánov. Tieto črty situácie odôvodňujú špecifický program ustanovujúceho zasadnutia, ktorý má pre budúcnosť obecnej samosprávy zásadný význam. Mnohé rozhodnutia ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva (napríklad voľba členov obecnej rady alebo zriadenie komisií obecného zastupiteľstva a voľba ich členov) obvykle pretrvajú aj počas celého funkčného obdobia.

Súčasne nemožno opomenúť, že príprava ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva prebieha v období po komunálnych voľbách, ktoré často nie je veľmi harmonické, pokiaľ ide o vzťahy hlavných aktérov (napr. doterajšieho a novozvoleného starostu). Zasadnutie, ktoré má zásadný význam, má tak súčasne nevýhodu v podobe potenciálne nepriaznivých podmienok na jeho prípravu. Konkrétny vývoj situácie bude závisieť napríklad od komunikačných predpokladov všetkých aktérov, od vedenia predvolebnej kampane, od spôsobu, akým sa odovzdáva a preberá funkcia starostu, od miery, v akej nastáva obmena poslancov a v neposlednom rade od informovanosti všetkých zainteresovaných.

Keďže ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva prinesie naplnenie výsledkov komunálnych volieb, ktoré predstavujú v istom zmysle jeden z vrcholov miestnej demokracie, je namieste nielenže mimoriadne starostlivá príprava, ale aj zabezpečenie osobitnej dôstojnosti tohto zasadnutia. V tomto kontexte obzvlášť platí, že osobné záujmy dotknutých osôb by mali ustúpiť záujmom verejným.

Aj pre vyvrcholenie funkčného obdobia platí povinnosť verejných funkcionárov, ktorú upravuje ústavný zákon č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení zákona č. 545/2005 Z.z. (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu"):

              Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu - výňatok 
                                    Čl. 4
 

Verejný funkcionár je povinný pri výkone svojej funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem. Pri výkone svojej funkcie verejný funkcionár nesmie uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom.

Akokoľvek sa výsledok volieb negatívne dotýka doterajších verejných funkcionárov, vo svetle citovaného ustanovenia majú povinnosť odhliadnuť od osobných aspektov a v mene verejného záujmu sa