Po dobu trvania prekážok v práci nie je zamestnanec povinný pre zamestnávateľa vykonávať prácu a jeho neprítomnosť v práci sa v závislosti od charakteru prekážky považuje za ospravedlnenú.
Prekážky v práci na strane zamestnanca možno rozčleniť na prekážky z nasledujúcich dôvodov:
-
prekážky z dôvodov všeobecného záujmu,
-
prekážka z dôvodu dobrovoľníckej činnosti,
-
prekážky v práci z dôvodu plnenia brannej povinnosti a z dôvodu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl,
-
prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie, resp. účasti na ďalšom vzdelávaní,
-
dôležité osobné prekážky v práci.
Právnymi následkami vzniku prekážky v práci sú:
-
povinnosť zamestnávateľa počas trvania prekážky ospravedlniť dočasnú neprítomnosť zamestnanca v práci,
-
v prípadoch ustanovených Zákonníkom práce poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy.
Základné pojmy
- tento pojem naznačuje, že ide o prekážky v práci na strane zamestnanca, keďže spočívajú v jeho osobe. Pri týchto prekážkach Zákonník práce zakladá právo zamestnanca na pracovné voľno. Zároveň u časti prekážok Zákonník práce popri pracovnom voľne zakladá aj právo zamestnanca na náhradu mzdy, prípadne osobitné predpisy na dávky nemocenského poistenia.
Pri existencii prekážky v práci je zamestnanec povinný požiadať o pracovné voľno vopred (ak o existencii prekážky vie). Ak však zamestnanec o prekážke v práci vopred nevie, je povinný zamestnávateľa informovať bez zbytočného odkladu a existenciu prekážky preukázať.
Zamestnanec je nielen povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci, ale aj o jej predpokladanom trvaní. Ďalej je povinný požiadať ho o poskytnutie pracovného voľna a hodnoverným spôsobom preukázať dôvod prekážky v práci vopred, ak mu je dôvod prekážky známy.
Ak si zamestnanec nesplní povinnosť oznámiť zamestnávateľovi existenciu prekážky v práci vopred alebo bez zbytočného odkladu po jej skončení, nezakladá to samo osebe oprávnenie zamestnávateľa vyhodnotiť neprítomnosť zamestnanca v práci ako neospravedlnenú. Pre určenie toho, či je absencia ospravedlnená alebo nie, je rozhodujúce, či prekážka v práci skutočne existovala a či jej existenciu zamestnanec zamestnávateľovi čo aj len dodatočne preukázal.
Ak zamestnanec prekážku v práci vopred alebo bez zbytočného odkladu zamestnávateľovi neoznámil, môže zamestnávateľ danú situáciu hodnotiť ako:
-
menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, alebo
-
závažné porušenie pracovnej disciplíny (výnimočne).
O menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
ide napr. v prípade, ak zamestnanec, ktorý vykonáva bežné administratívne práce za predpokladu, že výkon týchto prác závažným spôsobom neohrozuje činnosť zamestnávateľa, najmä ak neohrozuje jeho ekonomické alebo obchodné aktivity, absenciu vopred neoznámi.
