Dodatočné daňové priznanie k miestnym daniam a k dani z motorových vozidiel (I.)

Všeobecne k podaniu dodatočného daňového priznania

Po podaní daňového priznania v stanovenej lehote alebo aj po ustanovenej lehote je daňový subjekt:

1. oprávnený (môže) podať dodatočné daňové priznanie,
2. je povinný podať dodatočné daňové priznanie,

ak má dôvody na podanie dodatočného daňového priznania.

Tzn., že po podaní (riadneho) daňového priznania, ak daňovník zistí nezrovnalosti – chyby peňažného alebo nepeňažného charakteru –vpodanom daňovom priznaní bez ohľadu na druh dane, za ktoré daňové priznanie podal, nastáva obdobie podania dodatočného daňového priznania, ktoré daňovník môže podať alebo má povinnosť podať do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane.

Legislatívna úprava podania daňového priznania, opravného daňového priznania a dodatočného daňového priznania

Daňovník daňovú povinnosť k jednotlivým druhom daní priznáva prostredníctvom daňového priznania, ktoré je povinný podať v ustanovenej lehote, ak osobitný zákon neustanovuje aj inú lehotu pri splnení ustanovených podmienok.

Určenie lehoty na jeho podanie, určenie zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daňové priznanie podáva, ako aj osobu povinnú daňové priznanie podať, upravujú jednotlivé hmotno-právne (daňové) predpisy za osobitne ustanovených podmienok v nich uvedených.

Všeobecné podmienky na podanie riadneho daňového priznania, opravného alebo dodatočného daňového priznania sa uplatňujú a vzťahujú sa na všetky druhy daní, ak osobitný (hmotno-právny predpis neustanovuje inak.

Všeobecné podmienky na podanie riadneho daňového priznania, opravného alebo dodatočného daňového priznania upravuje procesný predpis, ktorým je zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení iných zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“).

Aj pri dodržaní podmienok pri podaní daňových priznaní sa plne uplatňuje § 1 ods. 2 daňového poriadku, čo znamená, že podľa daňového poriadku sa postupuje, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. V praxi to znamená, že ak osobitný predpis, ktorým je napr. zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) upravuje postup podania daňového priznania alebo dodatočného daňového priznania, postupuje sa podľa tohto hmotno-právneho predpisu; ak zákon o dani z príjmov neobsahuje niektoré ustanovenia postupu pri podaní daňového priznania alebo dodatočného daňového priznania, alebo ich upravuje v skrátenom rozsahu s odvolaním sa na osobitný predpis, ktorým je daňový poriadok, daňovník, ako aj správca dane postupuje podľa príslušných ustanovení daňového poriadku.

Zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2015 Z. z. (ďalej len „zákon o dani z motorových vozidiel“) neupravuje podanie dodatočného daňového priznania, daňovník sa pri podaní dodatočného daňového priznania riadi podľa § 16 daňového poriadku.

Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné úpravy v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) upravuje podanie riadneho daňového priznania aj podanie dodatočného daňového priznania k vybraným druhom miestnych daní, a to za daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje, pričom pri podaní dodatočného daňového priznania sa uplatní aj § 16 daňového poriadku.

Článok je zameraný predovšetkým na postup pri:

• podaní daňového priznania ako podania, ktoré predchádza podaniu dodatočného daňového priznania,
• podaní dodatočného daňového priznania k miestnym daniam, ktoré spr